TECHNIKA SK

Technika - obsah

2011-03-07T23:21:00.000-08:00

Kótování

2009-05-02T02:23:00.002-07:00

Kótování patrí k nejzodpovědnější prácu pri kreslení technických výkresov.

Technické výkresy by sa mali kótovať takým spôsobom, aby sa na pracoviskách nemuselo nič počítať.

Základné pojmy

Vynášačov čiary
Kreslia sa plnou tenkou čiarou a majú prečnievať cez vynášačov čiary 1 až 2 mm.

Kótovací čiary
Kreslia sa plnou tenkou čiarou pri čom ich vzdialenosť od okraja alebo predchádzajúcu kótovací čiary má byť 7 až 70 mm.

Kóty
Kóty sa píší normalizovanými číslicami a písmenami, výška písmen je 3,5 mm a 1 mm nad kótovací čiara a tak aby sa čítali zľava doprava a zdola nahor. Kóty musia byť výrazné a hrúbka čiary má byť 0,5 mm.

Hraničné šípky
Šípky sa kreslia uzavretej s uhlom do 20 °. tenkými čiarami do dĺžky 3 až 5 mm so zreteľom na veľkosť obrazu.

Základné zásady kótování

2009-05-02T02:23:00.001-07:00

• všetky informácie o rozmeroch potrebné na správne pochopenie vykresleného predmetu musia byť priamo na výkrese

• Každý prvok má byť kótované iba raz

• Kóty sa umiestňujú v tom pohľade, v ktorom je jasný vzťah ku kótovanému prvku

• Kóty toho istého prvku sa umiestňujú prednostne do jedného obrazu

• Musí byť použité rovnakých jednotiek (mm)

• Ak sa užíva jednotiek viac, musí sa k hodnote veličiny napísať značka jednotky

• Rovinné uhly sa udávajú v stupňoch / minútach / sekundách

• Ak je uhol menší ako 1 ° píše sa pred ním nula (0 ° 12 ')

• Desetiným číslom sa vyjadrí len zlomky sekúnd (0 ° 0'11, 5)

• Neuvádza sa viac kót ako je potreba

• Dáva sa prednosť funkčným kóta

• Pre určenie rozmerov a polohy sú rozhodujú kóty nie meradlo

• Rozmery opakujúcich sa konštrukčných prvkov sa vyhlasujú len na jednom z nich

• Rozmery vyplývajúce zo zobrazenia sa nemusia kótovať (hlavne pravé uhly zobrazených hrán, uhly zvierajúce bočné steny pravidelných mnohostěnů)

Zásady pre použitie kótovacích a pomocných čiar

• kótovací čiary sa nemôže stotožniť s inými čiarami (napr. obrysovými, odkazovým), ani nesmie byť ich pokračovaním

• kótovací čiary môžu byť pokračovaním os, nie je to nevyhnutné

• kótovací a pomocné čiary, ktoré leží v rámci reze nemajú mať smer zhodný so smerom čiar vyznačující materiál v reze

• Je dovolené použitie vynášačov čiar súčasne ako čiar kótovacích pri kótovaním napr. profilových kriviek

• Kóty a odkazové čiary sa umiestňujú prednostne mimo obrazov

• Je-li niekoľko kótovacích čiar umiestnené za sebou, umiestňujú sa vždy dlhšie kótovací čiary postupne ďalej od obrazu

• Vzdialenosť medzi cenového monitoringu čiarami alebo obrysové a kótovací čiary má byť taká, aby kóta bola jednoznačne viazaná na príslušné kótovací čiare (optimálne je 7 mm)

• skrátenú (neúplnú) kótovací čiaru možno použiť na burzový trh:
o polomere
o Priemer (je jedno jestli je zobrazený celý alebo len jeho časť)
o priemere rotačných predmetov zobrazených čiastočne v pohľadu a čiastočne v reze
o čiastočných obrazov rotačných alebo souměrných predmetov
o Ku Rozmery nesymetrického alebo rotačného predmetu, ktorého obraz by bol cenového monitoringu čiarami preplneniu
o Ku kótování vzdialenosti od prvku, ktorý nie je na výkrese

Pravidlá pre kreslenie hraničných značiek

2009-05-02T02:22:00.000-07:00

• Veľkosť hraničiace značky je závislá na veľkosti obrazu na výkrese

• Hraničné značky sen kreslia tenkými plnými čiarami (dĺžka v rozmedzí 2,5 až 5 mm)

• uhol roztvorenia hraničnej šípky má byť v rozmedzí 15 až 90 ° (90 ° sa nemá používať pri reťaze kótování)

• Hraničné šípky sa kreslia vnútri pomocných alebo obrysových čiar

• Ak nie je dosť miesta pre zakreslená hraničnej šípky, môžu sa zakresliť aj mimo pomocných čiar

• Hraničné značku nemá prechádzať žiadna čiara (v nevyhnutných prípadoch sa čiara preruší pred hraničnej značkou

• Hraničné značky sa z rovnakého dôvodu kreslia v ne plôch s grafickým značením materiálu v reze

• Hraničné úsečky sa kreslia sklonenej pod uhlom 45 ° vpravo a ich dĺžka je 2,5 až 5 mm

• Striedajúce sa dlhé a krátke rozmery na spoločné kótovací čiare, možno hraničnej šípky u krátkych úsekov vynechať

• Je-li v reťazci kót na rovnakej kótovací čiare niekoľko krátkych úsekov, dve k sebe priliehajúce hraničnej šípky nahradíme hraničnej priamkou a krajnej hraničnej šípky sa kreslia mimo vynášačov čiar

Zapisovanie kót

• zahrnuté písmom pre technické výkresy o dostatočnej veľkosti pre zabezpečenie čitateľnosti originálov a kópií

• Umiestňuje sa tak, aby je neprotínala ani nerozdělovala žiadna čiara

• Ak nie je dosť miesta na umiestnenie kóty, napíše sa kóta mimo cenového čiaru k odkazovej čiare vedenej od kótovací čiary

• Za neoddeliteľnú súčasť kóty sa považuje Abecedný a obrazové značky predoąlú číselným údajom (znamienko pre priemer, tolerančná značka)

• Ak by mala nejaká čiara pretne kótovací čiaru musíme pred kotom prerušiť

• kóta, ktorá jednoznačne nezodpovedá nakreslené veľkosti sa vyzdvihuje (pod kótovací čiarou) tlustou čiarou

• U súčasťou skrátených prerušením obrazu sa kóty nepodtrhávají a kótovací čiary nepreruší

• Teoretický rozmer (napr. umiestnenie polohy osi diery sa zapisuje v boxe kreslené tenkou plnou čiarou)

Sústavy kót

2009-05-02T02:21:00.000-07:00

Reťazcové kótování
• Ide o reťazce kót, nasledujúce za sebou

• Používajú sa vtedy, ak súčet limitných výchyliek jednotlivých rozmerov neovplyvní funkciu alebo vymeniteľnosť výrobku

• Ak by vznikli rozpory, musia sa sumarizačné rozmer napísať do okrúhlych zátvoriek

• Väčší počet zhodných rozmerov je možné kótovať súčinom
o Prvý člen: Počet roztečou prvkov
o Druhý člen (za znamienkom x):
Rozmer rozstupom

• V oblých zátvorkách za znamienkom rovnosti sa píše celkový súčet rozmerov alebo rozstupom

• Samotnú kotom sa kótuje prvý rozmer v reťazci vtedy, ak nie je zobrazený plný počet prvkov (napr. pri prerušení obrazu)

Kótovanie od základne
• Dĺžkové aj uhlové rozmery sa vyhlasujú od jedného prvku, ak má situácia kótovaných prvkov funkčné alebo technologický vzťah k jednému prvku (je spoločnou základňou pre kótování) -> kótovací čiary vychádza od tohto prvku

• Zjednodušené kótování od základne
o Východzí bod na pomocné čiare sa označí kruhu s priemerom asi 3 mm a číslicou 0
o Kóty sa zapisujú v nich kótovací priamke rovnobežnej s vynášecími čiarami, smerujúce do polovice výšky kót alebo tak, aby boli čitateľné od dolného okraja výkresu nad kótovací čiara rovnobežne s ňou, ale vždy blízko príslušné hraničné značke a vedľa zvislej kótovací priamke rovnobežnej s vynášecími čiarami tesne pod ňou

Zmiešané kótování
• účelné, keď sa môžu uvedené sústavy kót kombinovať

Súradnicové kótování
• Je-li niekoľko nepravidelne rozložených prvkov, môže sa ich situácia zakótovat pravouhlými systémy súradníc plochy bode prvku (napr. os dier) od zvolených základní

Predpisovaní geometrických tolerancií

2009-05-02T02:20:00.000-07:00

Geometrické tolerancie tvaru
• uchylka rovnosť
o Najväčší nameraná vzdialenosť skutočnej čiary alebo plochy od obalovej priamky

• uchylka rovinnosti
o Najväčší nameraná vzdialenosť skutočnej roviny od roviny obalové
o Pri zisťovaní výchyliek rovinnosti sa meria úchylky rovnosť jednotlivých profilov v rôznych smeroch -> úchylka rovinnosti je potom najväčšia nameraná hodnota

• uchylka kruhovitosť
o Najväčší nameraná vzdialenosť skutočnej kruhu od kruhu obalové

• uchylka Valcovitosť
o Najväčší nameraná vzdialenosť medzi skutočným valcom a valcom obalovým
o uchylka Valcovitosť zahŕňa úchylky kruhovitosť kolmých rezov, úchylky rovnobežnosti a rovnosť povrchových priamok

• úchylka tvaru profilu
o Najväčší nameraná vzdialenosť medzi skutočným profilom a obalovú krivkou profilu

• uchylka tvare plochy
o Najväčší nameraná vzdialenosť medzi skutočným tvarom plochy a obalovú krivkou plochy
o Pri zisťovaní výchyliek tvaru plochy sa zisťujú úchylky tvaru profilu v jednotlivých priečnych řezech a úchylka tvaru plochy je potom najväčšia nameraná hodnota

Geometrické tolerancie smeru

2009-05-02T02:19:00.000-07:00

• uchylka rovnobežnosti plôch
o Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou vzdialenosťou obalov rovín plôch v predpísanom úseku

• uchylka kolmosť
o Rozdiel medzi skutočným uhlom a uhlom 90 °

• uchylka sklonu
o Rozdiel medzi skutočným uhlom a uhlom menovitým

• uchylka umiestnenie (uchylka polohy osi od jej menovitej polohy)
o Najväčšia vzdialenosť osi skutočné plochy od jej menovitej plochy v celej dĺžke posudzované plochy

• uchylka Vystredenosť a krúžkov
o Najväčšia vzdialenosť osi posudzované plochy od základnej osi po celej dĺžke alebo vzdialenosť týchto osí v predpísanom mieste

• uchylka symetrie
o Vzdialenosť medzi rovinami súmernosti posudzovaných prvkov

Geometrické tolerancie házení

• uchylka čelného házení
o Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou nameranú vzdialenosťou skutočné čelnej plochy pri otáčania predmetu

• uchylka obvodového (kruhového) házení
o Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou nameranú vzdialeností jednotlivých bodov skutočné plochy od základnej osi otáčania predmetu

Štruktura

2008-10-06T10:06:00.000-07:00

Molekulárna štruktúra a zvláštnosti kvapalného a plynného stavu
Špecifická hmotnosť tekutín
Stlačiteľnosť a tepelná rozťažnosť tekutín
Viskozita tekutín
Povrchové napätie, vyparovanie kvapalín a kavitácia
Ideálna tekutina
Sily pôsobiace v tekutine
Tlak v tekutine a jeho vlastnosti
Eulerove rovnice hydrostatiky
Tekutina v poli zemskej prítažlivosti
Relatívny pokoj kvapaliny, pohyby translačné a rotačné
Tlaková sila na plochy
Metódy sledovania pohybu tekutín
Prúdnica, prúdová trubica, prietok, priemerná rýchlosť
Rovnica kontinuity
Obecný charakter pohybu častíc kvapalín
Vírivé prúdenie kvapalín
Cirkulácia rýchlosti a Stokesová veta
Eulerové rovnice hydrodynamiky
Bernouliho rovnica pre ustálené prúdenie ideálnej tekutiny
Bernouliho rovnica pre ustálené relatívne prúdenie ideálnej tekutiny
Druhy prúdenia skutočných tekutín, Reynoldsovo číslo, hydraulický polomer
Navier- Stokesové rovnice
Laminárne prúdenie, laminárne prúdenie v potrubí kruhového prierezu, medzi rovnobežnými rovinami a klínovou medzerou
Turbulentné prúdenie
Bernouliho rovnica pre prúdenie skutočných kvapalín
Opravný súčiniteľ kinetickej energie
Hydraulické odpory- dĺžkové a miestne
Hydraulický výpočet potrubia
Zjednodučenie výpočtu potrubia pomocou modulu prietoku
Výpočet potrubia graficko- analytickou metódou
Hydraulický systém
Výtok kvapalín z otvorov, nátrubkov, prieto cez prepad
Silové účinky prúdu na pevné povrchy
Neustálené prúdenie kvapalín, Bernouliho rovnica
Naplňovanie a vyprázdňovanie nádob
Vyrovnávanie hladín v spojených nádobách
Hydraulický ráz v potrubí, priamy a nepriamy hydraulický ráz
Potenciálne prúdenie, potenciál rýchlosti, prúdová funkcia, komplexný potenciál, jednoduché potenciálne toky
Obtekanie valca rovnobežným prúdom ideálnej tekutiny
Obtekanie valca s cirkuláciou rýchlosti
Zákon Kutta- Žukavského o vztlakovej sile
Medzná vrstva, prúdenie v medznej vrstve, odtrhnutie medznej vrstvy, úplav
Odportelies, odpor trenia, odpor tlaku
Obtekanie aerodynamických telies, geometrické a aerodynamické charaktetristiky
Základy hydrodynamickej podobnosti, zákony podobnosti, kritériá hydrodynamickej podobnosti

Látky - pokračovanie 7

2008-10-06T10:05:00.001-07:00

44. Sila odporu trenia: ,kde cf je súčiniteľ odporu trenia a závisí od režimu prúdenia v medznej vrstve, od drsnosti povrchu obtekaného telesa a od vzdialenosti x miesta, kde dochádza k zvratu v medznej vrstve.Odpor tlaku: Vplyvomodtrhnutia medznej vrstvy dochádza k deformácii tlakového profilu na povrch telesa. Pri tomto rozdelení tlaku, zostáva v prednej časti oblasť pretlaku, kým za telesom ,v oblasti spätného prúdenia sa vytvorí podtlak. V dôsledku nesymetrie tlakového profilu vzniká výsledná sila , ktorú nazývame odpor tlaku: ,kde cp je súčiniteľ odporu tlaku a závisí od tvaru telesa

45. Za aerodynamické považujeme také telesá, pri ktorých v zadnej časti narastá pri obtekaní tlak natoľko pomaly, že nedochádza k odtrhnutiu medznej vrstvy. Skupinu aerodynamických telies, ktorých účelom je vyvodiť maximálny vztlak pri minimálnom odpore nazývame krídlami.
Hlavné geometrické a aerodynamické charakteristiky: -pomerné prehnutie, - miesto max. prehnutia, -pomerná hrúbka profilu. Odporová sila : . Vztlaková sila:

46. Vzťah medzi modelom a skutočným vyhotovením musí vyhovovať podobnosti geometrickej, kinematickej, dynamickej
a)dve telesá sú geometricky podobné ak pomer všetkých zodpovedajúcich dĺžkových ozmerov medzi modelom a skutočným vyhotovením je konšt.
b)dva toky budú kinematicky podobné ak pomer rýchlosti vo všetkých zodpovedajúcich bodoch bude konšt. :
c)dva systémy budú dynamicky podobné, ak bude pomer všetkých zodpovedajúcich síl konšt.:

Látky - pokračovanie 6

2008-10-06T10:04:00.000-07:00

35. Neustálené prúdenie kvapalín: je charakterizované zmenou vektora rýchlosti s časom. Bernouliho rovnica:
, zotrvačná energia:

36. Pri stanovení času naplnenia alebo vypráydnovania nádob je vplyv zotrvačnosti zanedbateľný, pretože zrýchlenie kvapaliny je velmi malé.Rovnica pre tento prípad sa nelíši od Bernouliho rovnice pre ustálené prúdenie. Prietok:

38. Pri veľkých zrýchleniach prúdu kvapaliny v potrubí vplyv zotrvačnosti má prevládajúci vplyv voči ostatným členom Bernouliho rovnice pre neustálené prúdenie. Pri veľkých zrýchleniach doprevádzaná zmena tlaku môže byť tak veľká, že nadobúda vplyv stlačiteľnosť kvapaliny a pružnosť stien potrubia. Náhlu zmenu tlaku nazývame hydraulickým rázom. Samotné zvýšenia tlaku môže byť značné, presahujúce pevnosť potrubia a preto pri projektovaní potrubných systémov sa musí urobiť výpočet hydraulického rázu s následnou voľbou protirázovej ochrany.Priamy: vzniká vtedy,ak čas uzatvorenia uzáveru T je menší ako fáza hydraulikého rázu.
Nepriamy: vzniká vtedy, ak čas uzatvorenia uzáveru T je väčší ako fáza hydr.rázu

39. Potenciálne prúdenie: prúdenie častíc bez rotácie . Potenciál rýchlosti: je to funkcia súraníc x,y,z, ktorej parciálne derivácie v určitom smere dávajú zložky rýchlosti prúdenia v tom smere:
40.
41.
42. Pri prúdení viskoznej tekutiny v blízkosti povrchu telesa vzniká vrstva tekutiny, v ktorej sa rýchlosť mení od nulovej hodnoty po hodnotu, odpovedajúcu rýchlosti prúdenia ideálnej tekutiny. Tútu vrstvu nazýzame medznou vrstvou. Mimo oblasti medznej vrstvy vplyv viskozity je zanedbaťelný. Rozlišujeme tri základné typické prípady vzniku medznej vrstvy. Pri prúdení v uzavretom prireze,pri stene potrubia, na konci vstupného úseku.Režim prúdenia v medznej vrstve určujeme podľa hodnoty Reynoldsovho čísla:
Prechod laminárnej medznej vrstvy v terbulentnú nastáva v určitej vzdialenosti x od nábehového bodu:

43. Aké´koľvek obtekané teleso mení smer i veľkosť rýchlosti obtekajúcej tekutiny. Zmena vektora rýchlosti zapríčinuje v tekutine zmenu jej tlaku. Tieto zmeny tlaku sú v rôzdnych miestach na povrchu telesa rôzdne a spôsobujú odpor. Táto sila bude závisieť od dynamického tlaku tekutiny, viskozity prúdiacej tekutiny a od veľkosti prierezu a tvaru telesa: .Odporová sila , ktorá vzniká pri obtekaní telesa skutočnou tekutinou, sa obecne skladá zo sily, ktorá vzniká v medznej vrstve a zo sily tlaku, ktorá súvií s vytvorením úplavu.Odpor trenia býva rádove menší ako odpor tlaku.

Látky - pokračovanie 5

2008-10-06T10:03:00.002-07:00

27. Opravný súčiniteľ kinetickej energie: udáva pomer kinetických energií toku s nerovnomerne rozdelenou rýchlosťou a toku s priemernou rýchlosťou:

28. Pri prúdení skutočnej kvapaliny v dôsledku odporov vznikajú hydraulické straty. Tieto odpory môžu byť rovnomerne rozdelené po dĺžke zariadenia, ktorými prúdi kvapalina konšt.rýchlosťou a vznikajú v dôsledku vzájomného trenia častíc a trenia o povrch zariadenia. Tieto odpory naz. dĺžkové. Druhú skupinu tvoria odpory, vznikajúce pri náhlej zmene veľkosti alebo smeru rýchlostiàmiestne odpory. Stratová energia: .
Dĺžkové: prejavujú poklesom tlaku:
Miestne: vznikajú pri prúdení kvapalín všade tam,kde dochádza k zmene veľkosti alebo smeru rýchlosti. Špec. strat. energia:

29. Budeme predpokladať jednorozmerné ustálené prúdenie skutočnej kvapaliny so stabilizovaným rýchlostným profilom v kruhovom prietočnom priereze. Návrh priemeru potrubia: vychádzame z doporučených rýchlostí pre prúdenie tej-ktorej kvapaliny Musíme uvažovať aj ekonomické hľadiská. Druhy potrubí: jednoduché,zložité,dlhé,krátke,gravitačné, násosky. Sériové potrubie- Q=Q1=Q2,
Paralelné potrubie- Q=Q1+Q2,

30. Ak miestne odpory vyjadríme ekvivalentnou dĺžkou potom: , ,alebo , kde je tzv. Modul prietoku

31. , kde je konštanta

32. Hydraulický systém : nazývame spojenie zdroja tlakovej kvapaliny s potrubím a nádržami.

33. Budeme uvažovať ustálené prúdenie kvapaliny, to znamená, že výtok kvapaliny sa bude rovnať prítoku a výška hladiny v nádobe zostáva konštantná.
Výtok malým otvorom: pri výtoku kvapaliny z nádrže otvorom, dochádza za otvorom k zúženiu výtokového prúdu. Príčinou je zotrvačnosť kvapaliny, ktoré sa pohybujú z vnútra nádrže k otvoru v radiálnom smere. Súčiniteľ kontrakcie: . Rýchlostný súčiniteľ: . Súčin rýchlostného súč. a súč. kontrakcie nazývame prietokovým súčiniteľom: .Výsledný vzťah prietoku: Výtok nátrubkami: parametre vytekajúceho prúdu otvorom môžeme v určitých medziach meniť, ak k otvoru pripojíme nátrubok Nátrubkom môžeme meniť prietok alebo kinetickú energiu vytekajúceho prúdu

34. V každom bode vnútorného povrchu tvarovky pôsobí hydrodynamický tlak a súčet elementárnych tlakových síl dáva výslednú silu, pôsobiacu na tvarovku.Ak zanedbáme tangenciálne napätie, potom s dostatočnou presnosťou môžeme výslednú silu F, pôsobiacu na povrch tvarovky vypočítať ako súčet síl a zmeny hybnosti prúdu vo vstupnom a výstupných prierezoch tvarovky a tiaže kvapaliny v tvarovke:

Látky - pokračovanie 4

2008-10-06T10:03:00.001-07:00

20. Bernouliho rovnica pre ustálené prúdenie ideálnej tekutiny: súčet špecifickej energie potenciálnej a kinetickej je v ľubovoľnom bode prúdnice konštantná a rovná špecifickej energii jedného kilogramu hmotnosti pretekajúcej ideálnej kvapaliny.

22. Jednotlivé častice kvapaliny sa pohybujú po plavných dráhach, vektor rýchlosti nemá kolmé zložky na hlavný smer prúdenia. Pretože pri tomto prúdení jednotlivé vrstvičky kvap.akoby sa navzájom po sebe šmýkali, tento druh prúdenia naz. laminárnym. Druhý druh: častice pri svojom pohybe vykonávajú chaotický kmit.pohyb okolo osi svojho hlavného pohybuàturbulentým
Reynoldsovo číslo: prúdenie skutočných kvapalín ovplyvňujú zotrvačné a trecie sily. Zotrvačná: . Trecia: .
Reynoldsovo číslo v obecnom tvare: , . Hydraulický polomer: aby bolo možné rozlišovať druh prúdenia aj v prierezoch nekruhových a v otvorených kanáloch:

23. Pri prúdení skutočných kvapalín okrem normálových napätí vznikajú aj tangenciálne napätia. Navier-Stokesove rovnice: popisujú prúdenie skutočných tekutín: Rovnice môžu byť chápané ako špec. tvar 2. Newtonovho zákona

24. Laminárne prúdenie: nastáva pri malých hodnotách Reynoldsovho čísla.. Laminárny tok v potrubí kruhového prierezu: Medzi rovnobežnými rovinami: ,

25. Turbulenté prúdenie: je charakterizované tým,že častice kvapaliny majú časove premenné zložky rýchlosti, kolmé na smer ich hlavného pohybu.Rozdelíme pohyb na dve časti, ktoré sa svojim charakterom zásadne líšia: -- pohyb so strednými rýchlosťami, -- vlstný turbulentný pohyb. Okamžitá rýchlosť: . Pulzačná rýchlosť c´je veličina neperiodická. Pomer strednej pulzačnej zložky rýchlosti a strednej rýchlosti naz. mierou turbulencie :

26. Stredný tlak.

Látky - pokračovanie 3

2008-10-06T10:02:00.000-07:00

14. Prúdnica- je obálka okamžitých vektorov rýchlosti, je to krivka, v každom bode ktorej má vektor rýchlosti v danom časovom okamihu smer dotyčnice. Rovnica prúdnice: . Prúdová trubica- ak si predstavíme v priestore, v ktorom prúdi tekutina, nejaký uzatvorený obvod a v jeho každom bode vedieme prúdnicu, dostaneme prúdovú trubicu. Ak uzavretý obvod je malý, potom prúd.trubicu nazývame elementárnou . Objemový prietok: – objem za čas. à . Priemerná rýchlosť: àQ=S.v. . Hmotnostý prietok: à hmotnosť za čas

15. Ak pri prúdení kvapaliny je celý priestor, v ktorom sa prúdenie deje, celkom zaplnený kvapalinou bez prítoku a odtoku, potom špec.hmotnosť a okamžitá rýchlosť vzájomne súvisia vzťahom, ktorý nazývame rovnicou kontinuity a vyjadruje zákon zachovania hmotnosti. Rovnica kontinuity: pre nestlačiteľnú kvapalinu.

17. Vírivé prúdenie - je charakterizované rotáciou častíc.Vírová čiara: je obálkou okamžitých vektorov uhlovej rýchlosti alebo je to krivka v každom bode ktorej je vektor uhlovej rýchlosti dotyčnicou. Rovnicu vírovej čiary dostaneme z podobnosti obrazcov, ktoré dostaneme rozložením vektora uhlovej rýchlosti a elementárnej dĺžky do smeru súradných osí: . Intenzita vírovej trubice: à . Helmholtzova metóda: žiaden prierez vírovej trubice nemôže byť rovný nule. Vírové trubice: - uzavreté- tvar prstenca, -majú koncové prierezy

18. Cirkulácia rýchlosti: je definovaná ako skalárny súčin dráhy a rýchlosti teda podobne ako v mechanike práca. Cirkuláciu rýchlosti po dráhe l medzi bodmi A a B dostaneme : . Vzájomnú súvislosť medzi intenzitou víru a cirkuláciou udáva Stokesova metóda. Dvojnásobná intenzita vírov cez zložitú nesúvislú oblasť rovná rozdielu cirkulácie pozdĺž vonkajšej krivky a súčtu cirkulácií pozdĺž vnútorných kriviek.

19. Tieto rovnice platia aj pre kvapaliny aj pre plyny.

Látky - pokračovanie 2

2008-10-06T10:01:00.000-07:00

11. Relatívny pokoj: ak kvapalina vzhľadom k nádobe, v ktorej sa nachádza, je v pokoji a samotná nádoba sa pohybuje vzhľadom k zemi. Translačné pohyby: - zvislým smerom: X=0,Y=0,Z=-g –> -(g+a)dz=0 –> à
-vodorovným smerom: X=-a,Y=0,Z=-gà à . Rotačný pohyb:- okolo zvislej osi: à à

12. Tlaková sila na rovinnú plochu— F=pS, à . Sila na dno nádoby od hydrostatického tlaku nezávisí od tvaru nádoby a môže sa líšiť od tiaže objemu kvapaliny v nádobe.
Tlak.sila na obecnú plochu—Tlakovú silu vypočítame zo zložiek síl v smere súradných osí: . Rovnako: , . Celkovú silu vypočítame: . Smer tejto sily:
Tlaková sila na rovinnú plochu od nerovnomerne rozloženého tlaku—rovinná plocha sa nachádza pod voľnou hladinou kvapaliny na ktorú pôsobí vonkajší tlak. Tlak. sila: . . Statický moment plochy S vzhľadom k osi x môžeme vyjadriť: à à .
Tlak.sila na obecnú plochu od nerovnomerne rozloženého tlaku—Obecná plocha sa nachádza pod voľnou hladinou kvapaliny, kvap.je v absolútnom alebo relatívnom pokoji. à , ,

13. Kvapalinou budeme rozumiet homogénne spojité prostredie, ktorého vlastnosti sa môžu s miestom a časom meniť. Lagrangeova metóda sledovania pohybu kvapalín- riešenie je veľmi zložité. Eulerova metóda- je založená na popise rýchlosti v priestore zaplneného pohybujúcou sa kvapalinou.Každým bodom tohto priestoru spojite prechádzajú častice kvapaliny určitou rýchlosťou c, ktorej priemety do súradníc osí sú cx,cy,cz. cx=cx(x,y,z,t) , cy=cy(x,y,z,t), cz=cz(x,y,z,t). Podľa hodnoty lokálnej zložky zrýchlenia, rozlišujeme prúdenenie ustálené a neustálené . Pri ustálenom prúdení je rýchlosť prúdenia nezávislá na čase. Pri neustálenom prúd. je aspoň jedna zo zložiek rôzna od nuly.

Látky - pokračovanie 1

2008-10-06T10:00:00.000-07:00

5. Molekuly na povrchu kvapaliny majú prebytok potenciálnej energie voči molekulám v vnútri a táto pot. energia je úmerná ploche povrchu: . Súčiniteľ úmernosti je číselne rovný sile, pôsobiacej na jednotku dľžky v smere dotyčnice k povrchu kvapaliny: . Hodnota povrchového núpnutia závisí od druhu kvapaliny a plynu a teploty. Sily povrch. napätia ovplyvňujú tvar kvapiek na rozhraní kvapalín s tuhým telesom alebo plynom a podľa toho kvap.môžu byť:-zmáčavé, - nezmáčavé. Zmenu skupenstva z kvapalného na plynné nazývame vyparovanie a opačný dej kondenzáciou. Kvapaliny môžu byť v rovnováhe so svojimi parami. Dochádza k tomu vtedy, ak kvapalina je dlhší čas v uzavretej nádobe a tento stav je charakterizovaný tým, že počet molekúl, ktoré sa vyparujú je rovný počtu molekúl, ktoré spätne kondenzujú. Tlak nasýtených pár rastie s teplotou. Kvapaliny majú schopnosť pohlcovať a rozpúštať plyny, sktorými sú v styku. Z hľadiska praxe dôležitý je prípad vyparovania, ktorý vzniká v pohybujúcej sa kvapaline v dôsledku poklesu tlaku pod hodnotu tlaku nasýtených pár kvapaliny. Toto nazývame vyparovanie.

6. Ideálna tekutina: - homogénna, nestlačiteľná a bez trenia.

7. Sily: - hmotnostné- sú vyvolané pôsobením silového poľa na každú časticu hmoty. -povrchové- vznik.ako výsledok vzájomného pôsobenia rôzdnych častíc tekutín a tuh. telesa
Podľa vzťahu k skúmanému objemu:- vonkajšie- pôsobia na daný objem z prostredia. –vnútorné-vzájomným pôsobením častic

8. Priemerný tlak : . Tlak môžeme vyjadriť výškou stĺpca tekutiny: . Veľkosť tlaku v tekutine je skalárnou veličinou, ktorá charakterizuje stav tekutiny v každom bode priestoru:

9. Aby boli častice tekutiny v pokoji, musí platiť platiť podmienka rovnosti hmotnostných a povrchových síl v troch na seba kolmých smeroch: . Diferenciál tlaku:

10. X=0, Y=0, Z=-g. Tvar ekvipotenciálnych plôch : . Dostaneme DR: .Riešením DR: Pre 2 ľubovoľné body toho istého objemu tej istej tekutiny : .Každá zmena tlaku v jednom bode vyvolá zmenu tlaku v každom inom bode tekutiny o tú istú hodnotu–>Pascalov zákon- tlak v tekutine sa šíri rovnomerne všetkými smermi. . –>hydrostatický tlak.Potom : . Redukovaná hladina: nahradíme ňou pretlak , alebo podtlak, pôsobiaci na skutočnú hladinu. Je to fiktívna hladina, do ktorej by vstúpila kvapalina v pripojenej piezometrickej trubici: à à

Látky

2008-10-06T09:57:00.002-07:00

1. Látky môžu byť v troch stavoch: pevnom,kvapalnom a plynnom. Každý z týchto stavov je charakterizovaný špec. vlastnosťami: sily priťahovania, odpudzovania, ktoré pôsobia súčastne a závisia od vzdialenosti x medzi časticami. Pri zväčšovaní vzdialenosti x vzniká sila priťahovania Fp, ktorá sa spočiatku zväčšuje, pri vzdial. Xm dosahuje maximum a potom sa zmenšuje k nule. Pri vzdial. xStálosť usporiadania stredov kmitania častíc určuje vlastnosť pevného telesa – zachovanie objemu a tvaru. U plynov pri normálnych podmienkach vzdialenosti medzi mol. Sú 10 xo. Kvapaliny sa z hľad. usporiad. Nachádzajú medzi pevnými látkami a plynnmi.

2. Špecifická hmotnosť: , špecifický objem: . Špec.objem a hmotnosť sa mení s tlakom a teplotou. Stavová rovnica plynu: .

3. Stlačiteľnosť tekutín je schopnosť tekutín meniť svoj objem pri zmene tlaku. Pri stlačovaní zmenšujeme strednú vzdialenosť molekúl. Súčiniťeľ stlačiteľnosti: . Prevrátenú hodnotu nazývame modulom objemovej pružnosti: .
. Boyle-Mariotov zákon: . Tekutiny so zvyšovaním teploty zväčšujú svoj objem. Súčineľ objemovej rozťažnosti tekutín: . .

4. Viskozita tekutín sa prejavuje pri ich pohybe ako odpor proti vzájomnému pohybu jednotlivých častíc tekutín. Vrstva tekutiny na povrchu pohybujúcej sa dosky k nej prilne a pohybuje sa rýchlosťou dosky. V dôsledku molekulárnych pohybov pohybujúca vrstva ovplyvňuje susedné a takto sa pohyb tekutiny prenáša na celý priestor. Na styčných plochách jednotlivých vrstiev vzniká
tangenciálne napätie: . Konštanta úmernosti je nazvaná súčiniteľom dynamickej viskozity: . Súčiniteľ kinematickej viskozity: . závisia od teploty.

Schéma plôch

2008-10-06T09:57:00.001-07:00

Výrobná plocha – volíme si

Sv = 12 000 m2
Pov = 800 t

Pov – plánovaný objem výroby
Uvp – ukazovateľ vyťaženia plochy

Sv = Pov / Uvp

Uvp = Pov / Sv / 12000 = 0,0666666 t/m2

Plocha obslužných a pomocných prevádzok

Sp = Sv * kpom kpom = 0,3 – 0,6

Sp = 12000 * 0,5 = 6000 m2

Plocha správnych sociálnych budov

Ss = Sv * kspr kspr = 0,2 – 0,4

Ss = 12000 * 0,35 = 4200 m2

Celková podlahová plocha

Sc = Sv + Sp + Ss

Sc = 12000 + 6000 + 4200 = 22000 m2

Veľkosť zastavanej plochy

Sz = Sc / hvp hvp = 1

Sz = 22200 / 1 = 22200 m2

Výhľadovo zastavaná plocha

Svz = Sz * kvz kvz = 1 – 1,5

Svz = 22200 * 1,25 = 27 750 m2

Veľkosť oplotenej plochy pozemku

Sopl = Svz / kz kz = 0,3 – 0,65

Sopl =27750 / 0,42 = 66 071,4 m2

Sklady a skladové hospodárstvo

2008-10-06T09:56:00.002-07:00

Podľa účelu rozoznávame sklady:
1) komerčné
2) sklady priemyselných závodov
3) účelove sklady

Podľa priemyselných odvetví:
1) sklady spracovateľskeho priemyslu
2) potravinárskeho priemyslu
3) poľnohospodárstva
4) dopravy a spojov

Podľa druhu tovaru delíme sklady na:
1) sklady surovín a polotovarov
2) hotových výrobkov
3) sklady pohonných hmôt
4) topných látok a palív
5) náterových hmôt a riedidel
6) technických plynov
7) výbušnín
8) odpadu
9) režijného materiálu

Podľa technologického princípu:
A) skladovaním na voľnej ploche
- nízske náklady, dobre využitie plochy
- NEV7HODY: potreba prestohovania
B) regálové sklady
C) dopravníkove zakladačove sklady

VYPOČET VELKOSTI POZEMKU ZAVODU

2008-10-06T09:55:00.000-07:00

Začína výpočtom velkosti výrobnej plochy
a) odvodením od počtu strojov a zariadení Sv = Ps* kvp – koeficient využitia plochy
b) pomocou ukazovateľov – ktore mi definuju podiel výrobnej plochy na charakteristický údaj výroby. Q
Sv = --------
u1
Q-kapacita výrobného zariadenia / rok
u1- ukazovatel výrobnosti plochy

Ďalej sa vypočítajú potreby CELKOVEJ plochy prevýrobné, pomocné, obslužné a správne budovy
Sc = Sv + Sp+So+Ss

JEDNOTLIVE PÁSMA

2008-10-06T09:54:00.002-07:00

• Pred závodné – park, zastávky..
• Celozávodné pasmo – správne a soc. Priestory
• Pasmo zákl. Výroby
• Pásma pomocných prevádzok- laborátoria
• Pásma energetických prevádzok- klima, výmeníky, teplárne
• Pásma environmentálných prevádzok – COV, filter, odlučovače
• Pasma skladov

V PASME zálkadnej výroby možno stavby rozlišovať na :
1) VÝROBNE HALY
2) VYROBNE APARATURY
3) INZINIERSKE STAVBY

V štrukture pomocnej výroby sú:
1)výroba náhradných dielov
2) úržbarske dielne
3) výroba súčiastok a materiálov

ENERGETICKé OBJEKTY
1) zavodné elektrárne, teplárne
2) generátorove stanice
3) čerpacie stanice

SOC. STAVBY
1) pre administratívu a hygienu

Výpočet plôch

2008-10-06T09:54:00.001-07:00

Pv = Ps* kv
Kv – koeficient využitia plochy
Princíp usporiadania môže byť: TECHNOLOGICKÝ – kde sa na spoločnú plochu umiestnujú stoje jedného typu
PREDMETNE USPORIADANIE – kde sú stroje usporiadane podla prevládajúceho sledu technologických operácií

Priestorové dispozičné riešenie
Ak je kinematika výrobných strojov a zariad. Vysoká napr. Priemyselných robotov, výrobných liniek apod. Je nevyhnutné zaznamenať umiestnenie srojov a zariadení pomocou 3D animačných programov alebo matematicko-fyzikalným popisom statických akynematických častí, k zápisu sa používa tzv. Kubický raster. Zjemnovaním rastra je možné PC zaznamenať polohu v mierke, ktorá postačuje pre potreby projektovania.

Technicko-ekonomicke hodnotenie projektu je potrebne určiť techn.-ekonom.
Parametre v kategóriach
a)investičný náklad do ktorého patria jednorázové náklady na zriadenie výrobného systému
b)prevádzkové náklady – náklady na mzdy, ele. Energiu, teplo vodné a stočné
c)prínosy s predpokladané príjmy za realizovaný tovar

Štruktúra priemyselného závodu
2 zákl. Typy
a) DISLOKOVANÉ PREVEDENIE (väčšie)
b)ZBLOKOVANÉ PREVEDENIE ( menšie)
Výhody a Nevýhody PRE ZBLOKOVANÝ princip
-dobre využitie pozemku
- nizske dopravné náklady
- efektívnosť vykurovania
NEVÝHODY:
-kríženie toku materiálu
-nízska požiarna bezpečnosť
- ovplivnovanie technologii otrasmi, výparmi
U dislokovaného OPAČNE

Výrobný systém

2008-10-06T09:53:00.000-07:00

Reálny ucelový systém, ktorý zo vstupov za pomoci technologických účinkov strojov a zariadení transformuje tých do výrobku, pričom obyčajne vznika odpad

Projektovanie
Rozumieme- Transformaciu výsledkov vedy , výskumu, vývoja a výroby premietnutých do územno priestorových, technicko- technologických a ekonomicko-environmentálných vztahov.
Výsledkoém je projektova dokumentácia a) technicka sprava – opis, shemy, výpočty b) výkresove dokumentacie

Kapacitný prepočet
Ps-počet strojov
NH- normo hodina
Eef- efektývny časový fond – fond, ktorý je k dispozícií za rok na hl. Smene = počet pracovných dní – čas potrebný na opravu a údržbu stroja
s - koeficient smenovosti <1,3> - určuje podiel času všetkých smien ku celkovému pracovnému času

Σ NH
Ps= ---------------
Eef*s
Počet pracovníkov Ps
Pp = ------------ * s
q
q – koeficient viac alebo menej obsluhy
s - koeficient smennosti

Vysvetlivky:

2008-10-06T09:45:00.001-07:00

Technológia (skratka) Význam
PLC Internet cez elektrické prípojky
WLL (PMP) Bezdrôtový local loop
UMTS Mobilný internet tretej generácie

Technológie a ich budúcnosť

2008-10-06T09:44:00.000-07:00

Spôsob pripojenia Dnešné kapacity Kapacity v budúcnosti
ISDN 128 kb/s 128 kb/s
DSL
(všetky technológie) (256kb/s minimum)
768kb/s –
2,3 MB/s 8-50 Mbit/s
Káblová televízia 128 kb/s- 1.024 kb/s 10 – 50 Mbit/s
PLC 1 – 3 Mbit/s 10-20 Mbit/s
WLL (PMP) 2 – 155 Mbit/s 622 Mbit/s
GSM 9,6 – 58 kb/s 384 kb/s
Spôsob pripojenia Dnešné kapacity Kapacity v budúcnosti
UMTS - 2 Mbit/s
Satelit 6 Mbit/s 150 Mbit/s
Optické káble
FFTH
(limity pre jedno vlákno) 200 * 80 Gbit/s 1020 * 160 Gbit/s

Predpokladaný vývoj na slovenskom trhu

2008-10-06T09:43:00.002-07:00

- DSL + káblové modemy – táto technólogianveľmi rýchlo zachytí značnú časť trhu a výraznejšie osloví malé a domáce kancelárie, pre ktoré je v súčasnosti väčšia priepustnosť nepotrebná
- WLL - predpokladá sa, že budú pokrývať len malú čásť trhu
- LL & Optika - stanú se menej bežné a väčšinou budú využíváné malými spoločnosťami s vysokými nárokmi na telekomunikačné potreby
- Dial-up a ISDN - podiel týchto služieb bude zredukovaný
- Satelitné širokopásmové služby - zaplnia medzery pre špecifické potreby (broad-multi-uni-cast), ale budú zamerané predovšetkým na miesta, kde nemôže byť nasadená DSL technológia alebo káblový modem

6. Pripojenie pomocou optických káblov

2008-10-06T09:43:00.001-07:00

6. Pripojenie pomocou optických káblov – Je charakteristické použitím optických vlákien, ktoré majú veľmi vysokú kapacitu. V budúcnosti sa očakáva nárast používania tejto technológie až v takej miere, že postupne vytlačí z trhu DSL pripojenie a podobné technológie. Hlavnou nevýhodou tohto pripojenia je však nevýhodná cena pre domácnosti. Prenos dát funguje pomocou optických vlákien spojených do káblov. Je to vysokorýchlostná prenosová technológia, preto je logické, že je najmenej cenovo dostupná.

2000 2010
Prenosová rýchlosť na jednu vlnovú dĺžku 80 Gbit/s 160 Gbit/s
Počet vlnových dĺžok na jedno vlákno 200 1020
Počet vlákien v jednom kábli 300 300

Lacnejšie

2008-10-06T09:41:00.000-07:00

Vychádza podstatne lacnejšie ako satelitné aDSL a to hlavne pokiaľ ide o počiatočné zriaďovacie poplatky, ktoré v prípade obojsmerného satelitného aDSL dosahujú cca 100 tis. Sk a popritom rýchlosti sú porovnateľné. Samozrejme takéto riešenie má viacero nevýhod. Azda najväčšou je tzv. ping - oneskorenie odpovede od zadania objednávky do načítania dát na našom počítači, ktoré môže dosiahnuť aj niekoľko sekúnd. Preto toto riešenie (to iste ale platí aj o obojsmernom satelitnom aDSL) nie je vhodné na hry cez internet, tele- a videokonferencie a pod. Je ale výborné na bežné sťahovanie dát - aj cez FTP, prehliadanie web stránok, pozeranie internetových TV, počúvanie rádiových staníc a pod.. Služby P2P (ako Kazza a pod.) podporujú len niektorí satelitní provideri, podľa druhu pripojenia a používaných portov. Satelitné pripojenie má opodstatnenie na miestach, kde nízka kvalita vedenia neumožňuje DSL spojenie alebo žiadne širokopásmové spojenie nie je dostupné. Výhodné ja aj v prípade, že užívateľ sťahuje väčšie súbory najmä zo zahraničných serverov alebo nechce byť obmedzený z hľadiska preneseného objemu dát.

5. Satelitné spojenie

2008-10-06T09:39:00.002-07:00

5. Satelitné spojenie - Vhodné je najmä pre firmy - od menších až po korporácie. Satelit nie je vhodný pre domácnosti najmä pre jeho cenu. Veľkou výhodou je ale pokrytie a kvalita pripojenia. Vhodné je najmä pre firmy - od menších až po korporácie. Satelit (obr. č. 3) nie je vhodný pre domácnosti najmä pre jeho cenu. Veľkou výhodou je ale pokrytie (obr. č. 4 a 5) a kvalita pripojenia. Zaujímavou alternatívou pre avizované aDSL je spojenie jednosmerného internetu cez satelit (satelitné DSL) s najlacnejšou „pevnou” linkou, čo je momentálne na slovenskom trhu “mikrovlnka” (MW). Platiť to bude hlavne v prípade, ak bude pri aDSL obmedzený mesačný limit dát. Jednosmerné satelitné pripojenie do internetu poskytuje iba tzv.downlink a preto potrebuje spiatočné pripojenie (uplink), aby sme mohli zadávať príkazy, objednávať dáta na sťahovanie a pod. Na to stačí aj obyčajný dial-up alebo ISDN, no najmä v prípade viacerých užívateľov, ktorí už majú lokálnu sieť MW alebo o tom rozmýšľajú (v panelákoch, internetových kaviarňach a pod.) je dobrým riešením kombinované spojenie MW- satelitné DSL.

Možné substitúcie k technológií aDSL

2008-10-06T09:39:00.001-07:00

Možné substitúcie k technológií aDSL alternatívneho pripojenia na internet na Slovensku:
- bezdrôtové (mikrovlnné) pripojenie vo voľnom pásme 2,4 GHz,
- FWA,
- vlastné alebo prenajaté metalické vodiče - analógové okruhy,
- pozemné digitálne okruhy,
- optické vlákna,
- satelitné pripojenie
- káblové pripojenie.
Technológia aDSL nie je však porovnateľná so žiadnym z vymenovaných substitútov.

4. Pevná linka

2008-10-06T09:38:00.003-07:00

4. Pevná linka – Pripojenie pomocou pevnej linky patrí medzi tradičné formy pripojenia k internetovej sieti. Dial-up IP - pripojenie počítača alebo počítačovej siete zákazníka komutovanou telefónnou linkou. Počítač, alebo počítačová sieť zákazníka má pridelenú vlastnú IP adresu. Tento spôsob prístupu umožňuje využiť všetky služby SANET-u a Internetu (WWW, gopher, News, ftp, elektronická pošta a iné) v režime client-server. Funguje vďaka pripojeniu cez modem, ktorý sa vytáčaním pripojí. Pripojenie na internet prostredníctvom DSL je realizované na existujúcej telekomunikačnej infraštruktúre. Užívateľ môže byť permanentne pripojený na internet a zároveň telefonovať podľa potreby. ADSL (Asymmetric digital subsriber line) poskytuje asymetrický vysokorýchlostný prenos dát, to znamená, že používa väčšiu časť linky na prenos dát smerom k užívateľovi (download) a menšiu na prenos dát od užívateľa (upload).

Hlavný rozdiel

2008-10-06T09:37:00.000-07:00

Hlavný rozdiel medzi prenosom dát za pomoci GPRS a GSM je ten, že pri prenose cez GPRS sa dáta rozdelia na menšie časti – balíčky (resp. pakety), ktoré potom nezávisle a hlavne najvýhodnejšími cestami putujú po sieti (využívajú nezávislé kanály). Pakety sa zídu na požadovanom mieste, sú opäť spojené v správnom poradí dokopy tak, aby ich koncové zariadenia vedeli prijať a hlavne spracovať. Čím viac kanálov je pri prenose použitých, tým rýchlejšie sú dáta prijímané a odoslané. Často sa stretávame s označením 3+1, 4+2. Znamená to, že mobilný telefón je schopný prijímať dáta pomocou 3 (resp. 4) kanálov a odosielať dáta pomocou 1 (resp. 2) kanálov.

3. Technológia GPRS

2008-10-06T09:36:00.000-07:00

3. Technológia GPRS - Pripojenie do internetu pomocou GPRS ponúkajú na Slovensku obaja mobilní operátori. Na využívanie GPRS musíte vlastniť predovšetkým mobilný telefón podporujúci túto technológiu a sieťovú kartu v PC. Investície teda nie sú nízke a najväčším problémov masovejšieho zavedenia tejto technológie sú asi drahé mobilné telefóny podporujúce túto technológiu. GPRS technológia (General Packet Radio Service) je systém dátového prenosu, pri ktorom je prenosová rýchlosť niekoľkokrát vyššia v porovnaní s GSM sieťou. Môže dosiahnuť až 171,2 kbit/s, čo sa už blíži k rýchlosti štandardne poskytovaného aDSL pripojenia vo svete. V niektorých prípadoch je možné dosiahnuť rýchlosť až 300 kbit/s (teoretické rýchlosti). V praxi použiteľná rýchlosť je približne 20 – 80 kbit/s. Je teda jasné, že technológia GPRS umožňuje relatívne rýchlosťou porovnateľné prenosy ako väčšina bežných pripojení. Medzi výhody GRPS patrí vyššia prenosová rýchlosť a najmä tarifikácia na základe objemu prenesených dát, takže sa nezohľadňuje celková doba pripojenia.

2. Širokopásmové pripojenie cez káblovú televíziu

2008-10-06T09:35:00.002-07:00

2. Širokopásmové pripojenie cez káblovú televíziu - Na pripojenie takýmto spôsobom stačí mať do domácnosti privedený televízny kábel a nainštalovať si modem. Pripojenie cez kábel je niekoľkokrát rýchlejšie ako cez dial-up pripojenie ISDN, čo umožňuje rozsiahlu zábavu na internete – ako hudba v CD-kvalite, video cez celú obrazovku alebo vysokorýchlostné sieťové hry.
Pripojiť sa na internet cez širokopásmové pripojenie je jednoduché – je to len "kliknutie". Už nie je nutné absolvovať celú tú komplikovanú procedúru dial-up pripojenia (otvorenie internetového prehliadača alebo mailového programu), lebo počítač je na internet pripojený stále. Širokopásmový internetový prístup funguje cez televízny kábel a nie cez telefónnu linku, čo poskytuje množstvo výhod. Nielenže umožňuje oveľa rýchlejšie surfovanie, ale tiež neobsadzuje telefónnu linku a nezaťažuje telefónne účty v dôsledku nízkej rýchlosti sťahovania dát. Televízny kábel možno používať súčasne na prístup na internet ako aj na pozeranie televízie.

Rádiové pásmo

2008-10-06T09:35:00.001-07:00

Toto rádiové pásmo okupovali predovšetkým práve mikrovlnné rúry a bezdrôtové telefóny, ale s rastúcim záujmom užívateľov o mobilitu výpočtovej techniky sa o neho začali zaujímať aj výrobcovia bezdrôtových sieti. WiFi svojim užívateľom ponúka hneď niekoľko plusov: vytvoriť si sieť ľahko a rýchlo, bez nutnosti ťahania káblov. Pôvodným zámerom bolo vystavať sieť aj tam, kde je nemožné alebo ekonomicky nevýhodné stavať klasické káblové siete, napríklad z bytu do bytu, z domu do domu, v historických budovách alebo rozsiahlych objektoch. Zo začiatku bola cena príliš vysoká, pohybujúca sa v reláciách 10000 – 20000 Sk, ale nástup masovej produkcie zrazil cenu v roku 2000 hlboko dole a v roku 2003 sme mohli hovoriť o cenách dvoj max. trojnásobných proti káblovej sieti. V dnešnej dobe sa cena WiFi sieťovej karty pohybuje na cene 800 Sk za kus. Momentálne u nás WiFi používajú hlavne poskytovatelia alternatívneho pripojenia na internet, ďalej na miestach, kde sa často mení usporiadanie počítačov, napr. konajú sa porady manažmentu firmy. Každý manažér má notebook vybavený WiFi kartou a na stôl sa položí AP – tzv. Access point v preklade prístupový bod, ktorý pripomína svojimi rozmermi a tvarom malé rádio.

Jednotlivé druhy pripojenia

2008-10-06T09:32:00.000-07:00

. Mikrovlnné spojenie - WiFi alebo aj Wireless Fidelity je bezdrôtová technológia prenosu dát (obr. č. 2). WiFi používa pri prenose dát mikrovlny a vysiela v určenom pásme, ktoré je vyčlenené regulačným orgánom. V tomto pásme môžu vysielať hromadné oznamovacie prostriedky ako televízie a rádia. Zároveň v ňom fungujú aj mikrovlnné rúry a iné spotrebiče a preto sa medzinárodnou dohodou vyčlenilo takzvané pásmo ISM (Industrial Scientific and Medical), čo v preklade znamená pásmo vyhradené pre priemyselné, vedecké a lekárske účely. Pásmo 2,4 GHz vyhradil pre tieto účely americký regulátor FCC, ako aj európsky ETSI.

Stav na (normálnom) trhu

2008-10-06T09:31:00.000-07:00

Zákazníkom by mali byť dostupné tieto širokopásmové služby:
• DSL - tento typ pripojenia vyhovuje v priemere 70% lokálnych okruhov v západnej Európe - pre aplikáciu DSL sa predpokadá dobrá kvalita vedenia
• Káblové modemy - Len tam, kde služba existuje. Predpokladá sa hustá káblová sieť.
• WLL - predpoklad nedostatočnej kvality lokálneho okruhu a dobrého pokrytia je zaujímavé pre miesta, kde DSL nie je efektívne.
• LL & Optika - predpoklad vysokých a ďalej rastúcich nárokov na pripojenie - cenovo omnoho náročnejšie vzhľadom na DSL a káblové modemy
• ISDN/Dial-Up – pre domácnosti - obmedzená dátová rýchlosť, nedostatočné pre širokopásmové aplikácie
• Satelitné širokopásmové služby - zaplnenie medzery v ponuke tam, kde sa žiadna z hore uvedených technologií nedá použiť.

Komerčný internet

2008-10-06T09:30:00.002-07:00

Posledná etapa rozvoja internetu začala v roku 1991, keď boli vydané právne zákony umožňujúce komercializáciu internetu. Akademická časť sa odpojila a plánuje vytvorenie novej siete, ktorá bude omnoho rýchlejšia. Užívatelia sa začali masovo pripájať.

NSF (National Science Foundation)

2008-10-06T09:30:00.001-07:00

O Internet sa začali zaujímať aj iné ako vojenské organizácie. Jednou z nich bola NSF, Organizácia na podporu vedy a výskumu. Neustále vznikajúca potreba šírenia informácií aj pre univezity podnietila vznik ďalšej siete. Preto organizácia NSF vytvorila sieť NSFNET, ktorú potom pripojili na ARPANET. Tak vznikla chrbtová časť internetu. Sieť NSFNET sa začala rozvíjať rýchlejšie ako ARPANET, lebo nemala z hľadiska používania natoľko tvrdé pravidlá. Aj keď organizácia NSF spočiatku odmietala spoluprácu s organizáciou DARPA, nakoniec sa dohodli. Vzhľadom k tomu, že NSF nesúhlasila s komerčným využitím internetu, od spolupráce odstúpila. Tým sa začalo komerčné využitie siete a v histórií internetu sa právom toto obdobie označuje ako obdobie druhé premeny internetu.

ARPA (Advanced Research Project Agency)

2008-10-06T09:29:00.001-07:00

Počas studenej vojny vznikla u amerického vojska potreba prepojenia počítačov. Ministerstvo obrany USA vďaka financovaniu organizáciou ARPA prepojili prvé počítače a tak vznikla prvá sieť, ktorú nazvali ARPANET. Túto sieť nazývajú aj predchodcom internetu. Po vzniku tejto siete sa ARPA premenovala na DARPA (Defence Advanced Research Project Agency). Táto sieť prepájala navzájom 4 počítače, pričom hlavný uzol bol v University of California v Los Angeles, ktorý bol vlastne aj prvým uzlom v histórii internetu a vznikol v septembri 1969. Druhý uzol potom vznikol o mesiac neskôr v Stanford Reseach Institute (SRI). Neskôr boli vytvorené ďalšie uzly v UC v Santa Barbare a v University of Utah. Kvôli obave z možnej jadrovej vojny a jej následkov pre rozvoj informatiky vedci vymysleli prenos informácií pomocou pakiet (menších celkov), ktoré by sa nezničili pri prípadnom útoku na počítače. Pakety sa prenášali pomocou liniek, ktoré boli opakovane vysielali pakety, až kým neboli doručené. Tým sa bezpečnosť siete omnoho zväčšila a sieť sa stávala robustnejšou V tomto období sa začal používať výraz Internet. Bola to prvá zmena, ktorou Internet prešiel počas svojho vývoja.

TECHNICKÉ MOŽNOSTI PRIPOJENIA NA INTERNET

2008-10-06T09:28:00.000-07:00

Stručná história internetu
Pri počiatkoch internetu bola jeho úloha úplne iná, ako je teraz. Jeho úloha sa počas vývoja trikrát zmenila a pravdepodobne sa ešte bude modifikovať. Internet sponzorovali mnohé organizácie a tým podnietili vznik mnohých sietí, ktoré sa v konečnom dôsledku pospájali do dnešného stavu.
Aj pomenovanie internetu ako samotného sa niekoľkokrát zmenilo. Jeho predchodcami boli ARPA-NET a NSF-NET, ktoré sa potom neskôr spojili a vytvorili základ internetu.

OBUV

2008-10-06T09:27:00.000-07:00

Je všeobecný názov pre všetky výrobky, ktoré sa používajú na obúvanie a majú chrániť nohy proti chladu, vlhkosti a iným nepriaznivým vplyvom a umožniť pohodlnú chôdzu.
Materiály používané na výrobu obuvi
Používajú sa: usne, guma, plasty, textil, lepenka, drevo, kovy, nite, lepidlá, leštidlá a pod. pod.
Useň – je hlavným a tradičným materiálom.

Je:
- Spodková
- - vrchová

SPODKOVÉ USNE – v porovnaní s vrchnými sú hrubšie, menej ohybné, ťažšie a tuhšie. Musia byť pevné, odolné voči predieraniu, ale aj priedušné.

VRCHOVÉ USNE – (zvršky) musia byť pevné, priedušné, ľahké, pružné. Výhodou je, že sa lepšie prispôsobujú tvaru nohy.
Guma – vyrába sa z nej celogumová obuv (čižmy, gumáky), obuv s textilným zvrškom a s gumovou prilepenou, alebo prilisovanou podošvou (tenisky, trampky)
Gumové dielce a gumové podošvy majú väčšiu životnosť ako s usní. Sú ohybnejšie, pružnejšie, nepremokavé a vylisovaný dezén chráni proti kĺzaniu. Nevýhodou je nepriedušnosť a neschopnosť priepušťať pot.
Vybram – podošva vyrobená zo zmesi na pneumatiky. Je veľmi trvanlivá, ale ťažká. Má typický hrubý dezén.
Plasty – najviac sa používa: PVC, PU (polyuretán), PA (polyamid)
Podošvy z PVC sa vyznačujú vysokou životnosťou, nepremokavosťou a nepriedušnosťou.
Ako náhrada za prírodné usne sa používajú rôzne materiály, pod spoločným názvom PLASTICKÁ USEŇ. Pretože im chýbajú hygienické vlastnosti (neprepúšťajú vzduch a vodné pary) v obuvníctve sa používajú menej, zato viac v galantérii.
Mimoriadny význam majú PÓROMERY svojimi vlastnosťami a vzhľadom sa približujú k prírodným vrchovým usniam. Prevyšujú ju odolnosťou, tvárovou stálosťou, nižšou hmotnosťou a ľahším ošetrovaním.
V bývalom Československu sa póromerická useň nazývala BAREX.
Textil – má významné postavenie, používa sa na zvršky, podšívky a stužovacie dielce.
Textil ako zvršok sa používa tam, kde sa vyžaduje mäkkosť, ľahkosť, hrejivosť.
Pri výrobe zimnej obuvi sa používa plsť (králičia, zajačia, kozia), melton (meltonky, počesaná čierna a hnedá tkanina na kapce a papuče) a flanel ako podšívka.
Pri výrobe domácej obuvi sa používa zamat, menžester, atlas. Na zvršky letnej obuvi sa používa rips, panama. Na večernú a tanečnú obuv atlasový brokát.

Kožušiny a kožušinové výrobky

2008-10-06T09:25:00.000-07:00

Kožušiny sú kože zvierat vyčiňované aj so srsťou. Sú základným odevným materiálom na výrobu zimných kožušinových odevov, odevných doplnkov a podšívok. Spracúvaním kožušín sa zaoberá kožušníctvo.
Kožušnícka koža sa skladá z vlastnej kože, nazývanej remeň a z vrstvy chlpov, nazývaných kožušinová srsť (vlas).

Remeň (vlastná koža) má tri časti:
- Pokožku
- Zamšu
- podkožné väzivo

Štruktúra remeňa vplýva na pevnosť, ohybnosť, vláčnosť a hmotnosť.
Kožušinová srsť (vlas) sa navzájom líši tvarom, rozmermi, štruktúrou, sfarbením, leskom a pružnosťou. Z jednotlivých vlastností kožušinovej srsti sa hodnotí predovšetkým dĺžka srsti, jej tvar, lesk, farba, pružnosť, pevnosť a tepelná izolačnosť.

Druhy a spracovanie odevných kožiek
Pri triedení kožušníckych kožiek sa vychádza z kožiek kožušinových zvierat žijúcich voľne v prírode a zvierat domácich.
Kožky zo zvierat voľne žijúcich v prírode a zo zvierat chovaných na farmách (nutrie, norky, strieborné líšky) sa označujú ako kožky z divočiny.
Väčšina kožušinových zvierat patrí k mäsožravcom (vydra, norok, soboľ, divá mačka, hranostaj, vlk, líška, lasica, tchor).
Veľký význam majú aj hlodavce (bobor, nutria, veverica, ondatra). Z domácich zvierat sú to ovce, králik domáci, …
Názov kožušiny nie je vždy totožný s názvom zvieraťa:
- kožka z ondatry sa nazýva BIZAM
- kožka z uškatca sa nazýva SEAL
- kožka hranostaja sa nazýva HERMELÍN
- kožka z mláďatá karakulskej ovce sa nazýva PERZIÁN

Kožušiny z domácich kožušinových zvierat
Králičiny (zajačiny) – sú kožky z divých a domácich králikov
Jahňaciny a ovčiny – sú z rozličných plemien oviec
Kozľaciny – sú kožky z kozliat živených materským mliekom
Koziny – sú zo starších kôz
Teľaciny – sú kožky z mladších teliat

Klasické prírodné kožušiny
Patria sem kožky získané z zvierat voľne žijúcich v prírode, resp. chovaných farmársky.
- kožušina z NUTRIE
- kožušina z ONDATRY
- TULENIE kožušiny
- kožušiny z LÍŠKY (červenej, striebornej)
- kožušiny zo PSA (mongolského, sibírskeho, vietnamského, kórejského, čínskeho, …)
- kožušiny SOBOĽA
- kožušiny z NORKY a VYDRY Kožušiny a kožušinové výrobky

KOŽA (useň)

2008-10-06T09:22:00.000-07:00

Spracovaním surových koží sa zaoberá garbiarsky – kožiarsky priemysel. Kože zvierat zbavené chlpov a podkožného väziva sa mechanicky a chemicky spracovávajú tak, aby boli odolné voči vlhku a na suchu, aby netvrdli. Takto spracovaná koža sa nazýva useň

Surová koža
Koža všetkých živočíchov sa skladá z troch vrstiev a to:
- Pokožky
- Zamše
- Podkožného väziva

Pokožka – je tenká vrstva na povrchu kože. Zaberá asi 1% z celkovej hrúbky kože (pri bravčoviciach až 20%). Pri garbiarskom spracovaní sa pokožka odstraňuje spoločne s chlpmi.
Zamša – sa skladá z vláknitého pletiva utvoreného zo zväzku vlákien, ktoré sú navzájom prepletené. Je to najhrubšia časť kože, tvorí až 95% z celkovej hrúbky kože.
Tvoria ju dve vrstvy:
- Papilárna – má jemnejšie pletivo a zasahujú do nej potné a mazové žľazy a chlpové váčiky.
- Retikulárna – má hrubšie pletivo, od ktorého závisí pevnosť kože.

Póry – po odstránených chlpoch sú na papilárnej vrstve viditeľné a sú charakteristickým znakom pri určovaní druhu usne. Na spodnej strane prechádza zamša do podkožného väziva.
Podkožné väzivo – je zložené z blán a z hrubých vlákien, ktorými sa upína na svaly zvieraťa. Pri spracovaní kože sa táto vrstva odstraňuje. Z chemickej stránky podstatu kože tvoria bielkovinové látky, najmä kolagénové vlákna. Podstatnú časť pokožky a chlpov tvorí bielkovina keratín.
Surová koža obsahuje: - vodu (asi 70%)
- tuky
- minerálne látky.

Hrúbka kože – nie je na všetkých miestach rovnaká. Najhrubšia je chrbtová časť, zvaná krupón.

Kvalita koží závisí:
- druhu zvieraťa
- od zdravotného stavu
- od veku
- od spôsobu výživy atď.
Všetky surové kože sa musia po stiahnutí zo zvieraťa konzervovaním chrániť pred hnilobou.

Najdôležitejšie suroviny na výrobu usní
Usne sa získavajú z koží mnohých druhov zvierat. Navzájom sa kvalitatívne líšia.
Medzi najdôležitejšie suroviny používané na výrobu usní patria:
- hovädzie kože
- teľacie kože
- bravčové kože
- kozie kože
- konie kože
- kože z ostatných zvierat

Hovädziny sú usne z odrastených zvierat. Sú húževnaté, pevné a vynikajú veľkosťou. Ťažké usne sa používajú na podošvy, ľahké na obuvnícke zvršky.

Teľaciny sú usne z mláďat živených mliekom. Patria k najhodnotnejším usniam. Používajú sa najviac na obuvnícke zvršky.

Bravčové usne sa líšia od ostatných usní zreteľnými otvormi po štetinách. Useň je priedušná a odolná voči odieraniu. Používa sa na obuvnícke zvršky, na podšívky a na galantérny tovar.
Kozinové a kozľacinové usne majú ozdobnú lícovú kresbu, sú priedušné a pevné. Sú ťažné a vláčne, preto sa najviac používajú ako rukavičkárske a odevnícke usne
Koninové usne sa používajú na obuvnícke zvršky, na športovú obuv a v odevníctve.
Usne z ostatných zvierat sa spracovávajú najviac na kožušiny.

Zvonové pece

2008-10-06T09:21:00.002-07:00

Materiál sa v nich ukladá na etážové stojany, závesy či podobné zariadenia a priklopia sa so zvonom a to najprv ochranným, ktorý dobre tesní a potom vykurovacím zvonom so silno izolovanými stenami a vyhrievacími špirálami na vnútornej stene. Hlavné konštrukčné znaky všetkých nitridovacích pecí sú rovnaké. Ku každej zvonovej peci patria 2 až 3 základne. U malých pecí túto základňu tvoria kruhové stojany s pevnou doskou vystlané izoláciou. Stredom dosky sa vedie hriadeľ ventilátora, ktorého krídla sú chránené konštrukciou pred váhou vsádzky. Základňou prechádza ešte trubka pre prívod a odvod amoniaku. Okolo kruhovej dosky je žliabok vyplnený olejom, v ktorom býva ešte trubka s vodou aby sa olej chladil. Na dosku sa stavia buď kôš s drobným materiálom, alebo vhodný vešiak pre rozmerové predmety. Priestor pod doskou sa využije na umiestnenie motora a amoniakovej armatúry. Na veľkých peciach je základová doska položená v úrovni podlahy a motor aj prívod amoniaku sú pod úrovňou. Prístup k nim je možný šachtou a potrubia sú v spoločnom kanály. Materiál pripravený na základni sa priklopí zvonom zo špeciálnej ocele. Zvon má dole širokú obrubu na ktorý je prinitovaný plechový veniec. Má tiež pevné očká pre reťaz alebo lano pre kladku (ježábek). Zvonový príklop sa položí cez materiál na základnú dosku a to tak aby plechový veniec zasahoval do olejového žľabu. U niektorých pecí býva ešte jedno suché tesnenie druhým vencom, ktorý sa váhou príklopu vtlačí do žľabu, vyplneného jemnou chrómovou rudou, pieskom alebo inou sypkou hmotou. Takto pripravená závažka čaká kým sa na susednej druhej základni proces ukončí a materiál sa nechá vychladnúť. Medzitým pri krátkom pracovnom cykle a troch základniach príklop na tretej základne už chladne a materiál sa bude vyberať. Akonáhle sa proces na druhej základni dokončí, prenesie sa zvonová pec na prvú základňu. Pritom amoniak, unikajúci z chladnúcej závažky sa vedie do práve vyhrievanej pece, bez ohľadu na rozklad. Rozloženým amoniakom sa zatiaľ vytesní vzduch a ako bude materiál chladnúť, bude sa disociácia amoniaku zmenšovať a ohrievaná pec bude postupne dostávať amoniak čerstvejší, takže až sa teplota priblíži k nitriovacej teplote, susedný zvon už bude vychladnutý a do pece sa už bude privádzať amoniak priamo z batérie fliaš alebo so zásobovacieho tanku. Týmto spôsobom sa u veľkých pecí ušetrí veľké množstvo amoniaku a čiastočne i zúžitkuje teplo z chladnúceho materiálu. Výhrevný zvon je zariadený jednoducho. Má dvojité steny, vonkajšiu z oceľového plechu, vnútornú z plechu žiaruvzdorného a sú vyplnené izoláciou. Na vnútornom plášti na izolátoroch sú zavesené vyhreivacie špirály. Zvon sa prenáša kladkou (ježábkem) a kôly prívodu prúdu slúžia ohybné káble.

Použitá literatúra:

[1.] KORECKÝ J: Nitridování povrchové tvrzení ocelí dusíkem , průmyslové vydavatelstvý, 1953,
Praha

Článek podporuje:
dřevěné podlahy, laminátové plovoucí podlahy, PVC podlahy

Šachtové pece

2008-10-06T09:21:00.001-07:00

K najstarším peciam tohto druhu patrí pec Homo. Skladá sa z dvojitého plechového valcovitého plášťa, dobre izolovaného, ktorý obklopuje priestor šachty. Na dne pece je umiestnený ventilátor , ktorého hriadeľ prechádza osou pece a súčastne tvorí hriadeľ elektromotoru, zaveseného na pevnej konzole. Motor a ložisko musí byť dobre chladené a hriadeľ v ložisku dobre utesnený. Na vnútornej stene šachty sú vykurovacie špirály, jednosmerne a husto rozložené na izolátoroch po celej ploche. Ventilátor má pevnú konštrukciu na ktorú sa kladie kôš alebo mrežový záves z materiálom, ktorý však nesmie prečnievať aby neporušil vyhrievacie špirály. Veko pece tiež dobre izolované ako plášť, sadne na tesnenie a má po obvode prinitovaný plech, ktorý zasahuje do žľabu naplneného olejom, aby zabránilo unikaniu amoniaku, ktorý sa privádza a odvádza otvormi v plášti. Po vložení koša s materiálom sa do pece vpustí amoniak, aby vytlačil vzduch a začne sa s vykurovaním a súčastne vírenie plynu ventilátorom. K rýchlemu ochladeniu pece slúži potrubie vinuté šnekovite po plášti, ktorá má dvojitú stenu, ktorou preteká voda. Po skončení nitridovania sa zastaví vykurovanie aj ventilátor na dne, ale nepreruší sa prívod amoniaku. Zapne sa však pomocný ventilátor, ktorý z dna vháňa teplý plyn, ochladený potrubím, späť do pece. Cirkuláciou plynu sa obsah pece pozvoľne, ale účinne ochladí, bez toho aby sa do vnútra pece dostal vzduch. Šachtové pece sa väčšinou vykurujú elektricky, existujú však konštrukcie kde sa používa plynové vykurovanie v uzavretých trubkách.
Podstatne inú konštrukčnú myšlienku má pec firmy Lindberg. Vyhrievacie špirály v elektrickej ( či horák v peci na plynné palivo ) sú od priestoru šachty oddelené vo zvláštnej postrannej komore. Šachta je potom hladká a nehrozí nebezpečie poškodenia špirál pri vkladaní materiálu do skrine. U plynovej pece smeruje plameň horáka dole úzkou šachtou ťahom ventilátora, ktorý horúce plyny nasáva a ženie okolo plášťa retorty na dno pece, kde sa čiastočne ochladnuté plyny znovu miešajú s horúcimi plynmi. Prebytočný plyn sa odvádza na dne ťahom ventilátora. Ventilátor má vodorovný hriadeľ a pohon klinovým remeňom elektrického motora ktorý je umiestnený na boku pece na chladnom mieste. Je postarané o to aby sa pri zastavení ventilátora samočinne zastavilo i vyhrievanie. Pretože prehriatie materiálu v tomto prípade nieje možné, nieje už v skrini druhý ventilátor. Aby sa materiál neochladzoval vstupujúcim amoniakom, sú prívodné trubky (dve proti sebe) vedené po stene retorty ku dnu, takže plyn vstupuje už predohriaty. Elektrická nitridovacia pec firmy Lindberg sa líši v niektorých podrobnostiach od pece plynovej. Predovšetkým ventilátor je umiestnení nižšie a ženie vzduch cez sústavu vyhrievacích špirál, zavesených na konštrukcii v postrannej šachte. Pec je dobre odizolovaná a utesnená , takže obiehajúce množstvo vzduchu zostáva rovnaké. Ventilátor ženie vzduch cez výhrevné špirály kanálom okolo retorty s materiálom a ochladený vzduch odo dna znovu odoberá a ohrieva.
Všetky doteraz spomenuté pece mali jednu spoločnú nevýhodu. Skriňa alebo košík boli naložené materiálom vedľa pece, ale pritom sa nedá zabrániť tomu aby sa husto naložený materiál nezosunul na seba a tým sa môže porušiť cirkulácia plynu alebo sa cínom chránené plochy môžu dotknúť plôch nechránených. Preto sa využíva ďalší typ pece.

Komorové pece

2008-10-06T09:19:00.000-07:00

valcovým peciam šachtovým a zvonovým.
sú tvaru hranola majú dvojité steny dostatočne hrubé, vyplnené izolačným materiálom. Vo vnútri na stenách prípadne i na podlahe i na strope sú vyhrievacie špirály. Pre ľahšiu manipuláciu je skriňa pece umiestnená na koľajniciach. U niektorých pecí, zvlášť rozmerových sa môže vysúvať i celé dno zo skrine, alebo veľké pece bývajú zapustené do podlahy tak, aby boli koľajnice vedené po podlahe dielne. Skriňa je vo vnútornom priestore všade rovnako vzdialená od vyhrievacích telies v stenách. Odporové špirály sú chrómniklové, lebo tento materiál plne vyhovuje pre nižšiu teplotu a má dobrú odolnosť voči účinkom amoniaku. Do skrine zasahuje prívodná trubica pre amoniak (b), ústiaca v rohu zadnej steny, zatiaľ čo odvod plynu (c) je v opačnom rohu na prednej stene. Do pece zasahuje ochranná trubka pre pyrometer (e) meriaci a regulujúci teplotu. U väčších pecí býva viac pyrometrov, v skrini aj v priestore nad skriňou. Pec je uzavretá buď dvierkami, alebo sa po vložení skrine utesňuje doskou a škáry sa utesnia azbestom , hlinou a pod. U menších pecí je zdrojom amoniaku jedna alebo dve oceľové fľaše u väčších pecí sa fľaše usporiadajú do batérie. Odchádzajúci prúd amoniaku sa kontroluje na predpísané zloženie ( správnou disociáciou) sklennou pipetou (d). prípadná registrácia a regulácia teploty sa deje vhodným zariadením, spojeným s pyrometrom (e).
Pôvodne sa tieto pece konštruovali pre nepretržití chod. Tento typ sa používa už len zriedka, alebo len pre veľmi dlhé alebo rozmerovo veľké materiály. Neskôr tieto pece komorové boli upravené na polokontinuálny a kontinuálny chod.
Polokontinuálne pece majú na miesto zadnej steny spúšťacie dvierka a zatiaľ čo jedna skriňa po skončení procesu vysúva z pece, druhá sa hneď zasúva. Tento spôsob vyžaduje ohybné hadice k amoniakovým hlavám, ktoré sa tak často poškodia a netesnia a u veľkých skriniach je posun obtiažny, volí sa preto spôsob opačný, pričom skriňa stojí a komorová pec sa posúva.
Kontinuálne (priebežné) pece sa vykurujú plynom, horiacim v trubiciach, takže žeravé trubice a samozrejme plameň sám sú zdrojom tepla. Skladá sa z dlhej komory, v ktorej sú koľajničky, po ktorých sa pohybujú ploché vozíky, ktoré sa posúvajú v 6 hodinových intervaloch mechanickým nárazníkom. Vozík ktorí príde k peci po koľajnici samospádom je nárazníkom zasunutý najprv do malej predsiene uzavreté hydraulicky ovládanými, presne tesniacimi dverami. Predsieň je od komory oddelená druhými dverami, dobre izolovanými. Keď sa predsieň naplní plynom, otvoria sa tieto dvierka a vozík sa zasunie do komory. Odtlačí pred sebou desať vozíkov a na konci pece jeden vozík s hotovým materiálom (ponitridovaným) , ktorý chladol šesť hodín v podobnej predsieni, opustí pec. Kým materiál prejde celou pecou prejde 60 hodín a počas tejto doby vznikne vrstva asi 0,6 mm. Komora je rozdelená na tri oddelenia, opatrené ventilátormi, ktoré podporujú jednosmerné vedenie tepla od horákov a miešanie amoniaku. V prvom oddelení sa materiál predhrieva asi 6 hodín, v ďalších sa udržuje predpísaná nitridačná teplota. Vo výstupnej predsieni sa materiál chladí a preto dvojitými stenami skrine preteká voda.
Nevýhodou hranolových pecí je že obeh plynu nezasahuje rovnomerne materiál aj keď sa použijú ventilátory, preto sa dáva prednosť

Článek podporuje:
dřevěné podlahy, laminátové plovoucí podlahy, PVC podlahy

Vplyv disociácie amoniaku

2008-10-06T09:18:00.002-07:00

Amoniak sa pri nitridačnej teplote rozkladá a vzniká zmes dusíka s vodíkom. Objemové množstvo zmesi, prítomné v odchádzajúcom plyne , označujeme ako stupeň disociácie. Príliš nízka disociácia ( plyn bohatý na amoniak) vedie k presýteniu vrstvy dusíkom a ku vzniku príliš výdatnej reakčnej vrstvičky. Príliš vysoká disociácia (plyn s menším obsahom amoniaku) má vplyv menší, pretože zmes vzniknutá pri procese, bráni rozkladu nitridu. Niektoré skúsenosti s náhodných porúch ukázali, akonáhle sa na začiatku vytvorí dostatočne hrubá reakčná vrstvička, a to je pri normálnej disociácii 20% už v prvých niekoľkých hodinách, ďalší vzrast disociácie nemôže podstatne ohroziť výsledok.

Vplyv čistoty amoniaku
Táto požiadavka je ľahko splniteľná, akostní amoniak je suchý a nemá viac než desatinu %-ta nečistôt. Podľa niektorých autorov malá vlhkosť nieje na škodu a aby sme sa vyvarovali nejakých nepravidelností vykonáva sa sušenie. Kyslík v amoniaku má nepriaznivý vplyv. Zlúčeniny chlóru neškodia procesu ba naopak urýchľujú proces. Sírové zlúčeniny sú vysoko škodlivé lebo značne znižujú tvrdosť vrstvy.

Vplyv tlaku
Zvýšený tlak vplýva na hrúbku vrstvičky len nepatrne.

Zariadenia pre nitridovanie

Podľa manipulácie rozlišujeme pece pre jednotlivé vsádzky, pece pre chod polokontinuálny a kontinuálny. Inak podľa konštrukcie rozlišujeme nitridačné pece komorové, šachtové a zvonové. Podľa spôsobu vykurovania na elektrické odporové pece a pece pre kvapalné alebo plynné palivo. Pre nitridovanie sa nepoužívajú pece indukčné a pece na tuhé palivo.

Nitridovací proces (normálny)

2008-10-06T09:18:00.001-07:00

Na výsledky nitridovania má vplyv zloženie ocele, teplota, čas, predbežné tepelné spracovanie ocele, disociácia amoniaku a tlak. Pri normálnom procese sú podmienky nemenné oproti zvláštnym procesom kde je zložitejšia kombinácia podmienok. Pri normálnom procese sa pracovná teplota pohybuje medzi 480 a 530 ºC najčastejšie medzi 480 a 510 ºC. používa sa veľmi čistý amoniak bez prísad a dodržuje sa najvhodnejší stupeň disociácie, to je asi 20 až 30% rozloženého plynu v odchádzajúcom amoniaku po celú dobu procesu. Trvanie procesu sa pohybuje medzi 12 a 96 hod., najčastejšie však len medzi 24 a 72 hod.

Vplyv teploty
Vplyv teploty na tvrdosť a hrúbku vrstvy možno zhrnúť do týchto dvoch bodov:
1. čím vyššia je nitridovacia teplota, tým hrubšia je vrstva a opačne
2. čím nižšia je teplota, tým je vrstva tvrdšia a opačne

Pri vyššej teplote za normálnej disociácie amoniaku sa tvorí príliš hrubá vrstvička, ktorá zasahuje ihlicovitými výbežkami do jadra. U niektorých ocelí, zvlášť chrómových, sa pod ňou tvorí aj sieťovina, ktorá je príčinou zvýšenej krehkosti. Vyššia teplota dáva síce hrubšie vrstvy, ale mäkšie a na povrchu mäkšie. Nízka teplota poskytuje vrstvy tvrdšie, ale len pri dostatočne dlhej nitridačnej dobe, aby vznikla čo najvhodnejšie rozmiestnenie nitridov. Preto sú vhodnejšie tenké a tvrdé vrstvy, nižšie teploty a dlhší čas, než krátky čas a vyššia teplota.

Vplyv času
Nitridačná vrstva sa tvorí pomaly. Pri nitridovaní nastáva rozklad amoniaku na povrchu ohriateho kovu, atomárny dusík sa zlučuje na povrchu s hliníkom chrómom a železom. Vzniká tak povrchová vrstva bohatá na nitridy. Z tejto vrstvy dusík postupuje difúziou ďalej krištáľovou mriežkou železa α do vnútra ocele. Pretože nitridovacia oceľ má pri teplote procesu štruktúru sorbitickú alebo perlitickú (čo v praxi neprichádza z dôvodu ktoré budú vysvetlené)zúčastní sa na difúzii iba ferit. Cementit má brzdný vplyv na difúziu a to tým viac čím jemnejšej forme je prítomný; prebieha tak difúzia v žíhanej oceli ľahšie ako v zušľachtenej oceli. Pri difúzii vzniká jednak v železe α v celku nerozpustný nitrid hliníka v podobe kryštalickej zrazeniny, jednak nitrid chrómu, izoformný s nitridom železa a v ňom do istej miery nerozpustný. Nitrid hliníka vzhľadom k veľkej stálosti neprepúšťa )ďalej dusík a brzdí difúziu. Nitrid chrómu môže svoje nitridy ďalej prepúšťať. Tým pádom je difúzia značne pomalšia a spád obsahu dusíka medi povrchom a jadrom je prudký. Väčšie množstvo legujúcich prísad znižuje značne rýchlosť difúzie.

Molybdén

2008-10-06T09:17:00.000-07:00

Molybdén znižuje v niklochrómových oceliach popúšťaciu krehkosť, ktorou trpia tieto ocele, keď boli ohrievané na teploty medzi 400 až 600 ºC a potom pomaly ochladzované. Dlhé zotrvanie na nitridačnej teplote a pomalé chladnutie spôsobí zníženie húževnatosti i u ocelí chrómhliníkových a chrómvanádových. Prídavok molybdénu už v množstve okolo 0,25 % značne zlepšuje húževnatosť týchto ocelí po nitridovaní a rastúci prídavok molybdénu až do 1 %, odstraňuje krehkosť po nitridovaní takmer úplne.

Vanád
Nitrid vanádu je veľmi stály a blíži sa k nitridu hliníka, nitrid vanádu má i veľkú vlastnú tvrdosť a má význam pre dosiahnutie veľkej povrchovej tvrdosti. Vanád na rozdiel od molybdénu prispieva k tvrdosti nitridačnej vrstvy, poskytuje chrómovej oceli jemné zrno, dobrú húževnatosť ,vyššiu pevnosť a odolnosť proti poklesu pevnosti pri popúšťaní. Aj keď má vanád priaznivý vplyv na oceľ nemôže nahradiť molybdén, čo sa týka zníženia popúšťacej krehkosti. Pridáva sa preto k chrómovým oceliam ale nie k oceliam s hliníkom lebo táto kombinácia neprináša výhodu. V chrómových oceliach sa často kombinuje vplyv vanádu a molybdénu. V nitridačných oceliach nebýva vanádu viac než 0,5 %.

Nikel
Nikel nemá vplyv na vyššiu tvrdosť vrstvy a brzdí difúziu dusíku tiež známa popúšťacia krehkosť niklochrómových ocelí činila prísadu niklu v nitridačných oceliach problematickou. Preto v prvých nitridačných oceliach nebol nikel. French a Homerberg zistili že nikel síce znižuje najvyššiu dosiahnuteľnú tvrdosť chrómhliníkových ocelí, ale nitridačná vrstva je húževnatejšia. Nikel dáva síce oceli dobrú pevnosť, ale húževnatosť po nitridovaní poklesne, ak nieje vyvážená prídavkom molybdénu. Pokles húževnatosti je však u týchto ocelí spojený s pomerne značným zvýšením tvrdosti a pevnosti jadra.

Hliník

2008-10-06T09:16:00.000-07:00

Hliník tvorí s dusíkom nitrid AlN. Pri zlúčení dusíka s hliníkom vzniká teplo, takže nitrid ľahko vzniká a je veľmi stály. Rozkladá sa až medzi 1500 až 1700 ºC. Hliník v sústave Fe-N zvyšuje eutektoidnú teplotu 590 ºC a to prvé percento hliníka asi o 40 º C a ďalšie percento o 15 ºC potom sa teplota zvyšuje nepatrne. Hliník v čistom železe asi do 1,7 % nemení v podstate vzhľad vrstvy, pri vzrastajúcom obsahu hliníka vzniká hrubo kryštalický hliníkový ferit a po nitridovaní nevzniká zvláštna oddelená vrstva, dusík sa viaže na hliník a nitrid je vo veľmi jemnej forme rozptýlený vo ferite. Hliník v konštrukčných oceliach v množstve v akom sa pridáva do nitridačného procesu, teda medzi 0,5 až 1,5 % nemá zvláštny vplyv na väčšiu pevnosť ocele, ani na kaliteľnosť. Ako prísada v oceli má niektoré nepríjemné vlastnosti, pri výrobe sa intenzívne zlučuje s kyslíkom čo spôsobuje hustnutie taveniny a objavuje sa v oceli ako nečistoty. Hliník je tiež príčinou krehnutia ocele dlhším zotrvaním na nitridačnej teplote. V oceliach obsahujúcich nikel dochádza priamo k vytvrdzovaniu ocele vylučovaním zlúčeniny hliníku s niklom a k podstatnému zvýšeniu pevnosti jadra. Nepriaznivý vplyv hliníka na húževnatosť ocele po nitridovaní sa odstraňuje prídavkom molybdénu a malý vplyv hliníka na pevnosť a pokalitelnosť ocele sa doplňuje prídavkom chrómu.

Chróm
Dusík tvorí s chromom dva nitridy CrN a Cr2N. sú menej stále ako nitridy Al ale stálejšie ako nitridy Fe, rozkladajú sa však už pri teplote 900 ºC. chrómové nitridy narozdiel od nitridu hliníka, ľahko tvoria roztok so železom. Difúzia chrómu a dusíku z nitridu chrómu je mriežkou feritu možná, zatiaľ čo u nitridu hliníka tento jav nenastáva.
Chróm je prítomný vo všetkých nitridačných oceliach v množstve 1 až 3,5 %. V tomto rozsahu dáva chróm oceli väčšiu pevnosť a prekaliteľnosť, ale i dobrú húževnatosť po zušľachtení zvlášť v množstve medzi 2 až 3 %. Pri oceliach nad 13% chrómu je však pred nitridovaním previesť zvláštne opatrenie na zrušenie pasívnej oxidovej vrstvy na povrchu.

Nitridovanie ocelí (amoniakom)

2008-10-06T09:14:00.000-07:00

Nitridovanie je spôsob povrchového vytvrdzovania, pri ktorom sa za tepla nasycuje povrch ocele dusíkom za vzniku nitridov na vysokú pevnosť.
V definícii je spomenutá iba oceľ ale možno nitridovať i zliatiny železa aj neželezné kovy, pričom zdrojom dusíka nemusí byť iba amoniak ale aj iné zlúčeniny dusíka.

Podstata nitridovania

Na nitridovanie sa nedá použiť dusík v molekulárnej podobe, lebo vo vztyku so železom aj za zvýšenej teploty je neaktívny a netvorí nitrid. Aby nastalo zlúčenie železa s dusíkom, musíme použiť atomárny dusík, ktorý vzniká prechodne pri reakciách, v ktorých dusík vzniká štiepením. Najjednoduchšou takouto reakciou je rozklad amoniaku: NH3 = N + 3H. Dusík sa zlučuje ihneď so železom na povrchu za vzniku nitridu, ktorý prenáša dusík difúziou ďalej pod povrch. Nitridovanie obvykle prebieha pri teplotách od 500 do 600 °C

Dusík a prvky v zliatinových oceliach

Uhlík
Dusík v uhlíkovej oceli a zvlášť v špeciálnych oceliach, ktorých prísady umožňujú lepšiu rozpustnosť dusíka, sa správa ako prvok rozširujúci oblasť γ a znižujúci teplotu perlitickej premeny. Preto je možno pri cementačných procesoch, kde sa pridáva k plynu amoniak ( tzv. karbonitridovanie), znížiť kaliacu teplotu i pod 700 ºC, takže po kalení zostáva jadro perlitické. Dusík však tiež v uhlíkovej oceli zmierňuje izotermický rozpad austenitu.
V nitridačných oceliach sa spája veľká pevnosť jadra s možnosťou povrchového tvrdenia. Obsah uhlíka sa v nich preto pohybuje medzi 0,2 až 0,6 %. V tomto rozmedzí má uhlík vplyv na kaliteľnosť ocele a riadi sa ním pevnosť dosiahnuteľná pri zušľachťovaní. Oceľ s nižším obsahom uhlíka sa kalí na nižšiu pevnosť a je obvykle po zušľachtení húževnatejšia, lepšie sa vyrovnáva a rýchlejšie obrába. Oceľ s vyšším obsahom uhlíka máva kalením väčšiu pevnosť, ťažšie sa obrába ľahko sa po spracovaní za tepla deformuje a horšie rovná. Zakalením vzniká v oboch prípadoch martenzit s rozdielnym obsahom uhlíka. Pri popúšťaní na zošľachťovacej teplote (nad 600 ºC) vzniká popúšťací sorbit, pričom sa už zreteľne oddeľujú od seba ferit a cementit. Je zrejmé že s rastúcim obsahom uhlíka bude podiel cementitu v zušľachtenej oceli stúpať. Pre nitridovanie, ktoré teraz nasleduje, je dôležité aby oceľ bola správne tepelne spracovaná a vznikla homogénna a jemná štruktúra. Pri nitridovaní tvrdšej oceli kladie cementit odpor difúzii dusíka a doba k dosiahnutiu určitej hrúbky vrstvy sa predlžuje.

Druhy obuvi

2008-10-06T09:11:00.000-07:00

Na presné určenie jednotlivých typov obuvi sa používajú rozličné kritériá.

A to:
- materiál (koža, guma, plasty, textil)
- tvar zvršku
- účel použitia
- spôsob výroby

Podľa tvaru zvršku, t. j. podľa rozsahu pokrytia nohy:
-papuče, teplá domáca obuv
-pantofle, obuv bez pätovej časti,
-sandále, vzdušná letná obuv, ktorá má zvršok zhotovený z pásikov, alebo je perforovaný,
-lodičky, obuv s hlbším priehlavkovým výkrojom bez zapínania a šnurovania,
-poltopánky, obuv siahajúca pod členky nohy,
-topánky, obuv pokrývajúca členky nohy,
-čižmy, obuv siahajúca buď do polovice lýtka, alebo až pod koleno.

Podľa účelu použitia sa rozlišuje obuv takto:
-pracovná, má špeciálnu konštrukciu, vhodne prispôsobenú určitému druhu zamestnania,
-vychádzková
-spoločenská
-domáca
-športová (lyžiarska obuv, obuv na futbal, krasokorčuľovanie, hokej, atletiku a pod.)
-zdravotná (ortopedická, ochranná, atď.)

Podľa spôsobu výroby – spojenia vrchových dielcov obuvi so spodkovými sa obuv člení takto:
-lepená obuv – najrozšírenejší spôsob výroby. Podošva je priamo prilepená k zvršku lepidlom. Je ľahká a ohybná. (vychádzkové, spoločenské a domáce topánky)
-rámová obuv – podošva sa so zvrškom a stielkou spája nepriamo pomocným dielcom zvaným rám
-prešívaná obuv – spodkové dielce sú priamo niťou zašité so zvrškom
-kolíčková obuv – podošva, stielka a zvršok sú priamo spojené drevenými kolíčkami. Je ťažká a málo ohybná.
-flexiblová obuv – podošva je prišitá k zvršku, ktorý sa pri výrobe vyhne smerom od kopyta navonok. Je lacnejšia. (letná, detská)
-odlievaná obuv – na jej výrobu sa používa zmäkčená pasta PVC, ktorá sa nalieva do dutej formy príslušného tvaru obuvi a za tepla sa z formy vyberá a tvaruje. Na spodnú časť sa prilepí gumová podošva spolu s podpätkom a dovnútra sa vkladá textilná podšívka.
-lisovaná obuv – vyrába sa lisovaním gumovej zmesi v lisovacích strojoch. Typickým predstaviteľom lisovanej celogumovej obuvi sú pracovné čižmy.

Číslovanie obuvi
Keďže sa tvar a rozmery ľudských nôh nie sú rovnaké, musí sa obuv vyrábať vo viacerých veľkostiach. Používajú sa dĺžkové a obvodové miery.
Dĺžková miera – udáva veľkostné číslo
Obvodová miera – udáva šírku obuvi, tzv. obvodová skupina

Veľkostné číslovanie – doteraz používané číslovanie obuvi – metrické, francúzske a anglické – od 1. 1. 1979 nahradilo nové metrické číslovanie v milimetroch. Nový systém číslovania vychádza zo skutočnej dĺžky nohy, pričom základnou jednotkou je mm a interval stupňovania veľkosti je 5 a 10 mm.

Obvodové skupiny – udávajú obvod nohy v presne určených miestach (obvod priehlavku a prstových kĺbov). Označuje sa veľkými písmenami abecedy: A B C D E F G H I. Čím je šírka väčšia, tým vyššie je I poradové číslo písmena v abecede. Rozdiel medzi jednotlivými skupinami je 6 mm. Najpoužívanejšie sú obvodové skupiny F G H. Druhy obuvi

Drevo

2008-10-06T09:10:00.000-07:00

Specialne betony-vakuované(hlbka podtlaku 120az250mm pre masivne konstukcie 300az400mm),
prevzdusneny(prevzdusnujece prisady bet obs drob
rovnomer vzd bublinky celkove mnozstvo 3az8%),
vzhladovy(min davka cementu 300kg na 1m2)
,tazky(objem hm 3500kg.m-3 zloz 60baryt22limonit11portlan cem7voda)
Lahcene betony-nepriamo(strkopiesok sa nahradi latkou s mensou objm hm)
a priamo lahcene(pomocou prisad sa vytvoria umele pory)
Drevo patri medzi najstarsie stav mat.jedina surovina ktora sa doplna.
Drevo obsahuje 50%uhlika,44%kyslika,6%vodikaZ hladiska stavby je drevo
Heterogenne..tri zakladne rezy:priecny,radialny,tangencialny.1.vedieme kolmo
Na pozdlznu os kmena. povrchu je koraPod nou lyko a kambius
(stredisko zivota stromu)vonkajsia svetka cast dreva je bel,vnutri tmavsie jadro v
strede jadra je dren Z tade vychadzaju drenove luce.Bel a jadro sa
skladaju z letokruhov.2.umoznuje posudzovat pravidelnost rastu dreva
3. je vedeni mimo osi kmena a pretina letokruhy.
Mechanicke vlastosti-Pevnost dreva zavisi od smeru vlakien,vlhkosti,anatomickej stavbe.Pevnost v tlaku
40-75MpaJe mensia ako pevnost v tahu145MPa asi dvakrat.Pruznost je v smere
vlakien az 50krat väcsia ako kolmo na vlakna.Z hladiska tvrdosti rozdelujeme dreviny
do dvoch skupin:Mäkke,tvrde.Fyz vlastnost:vlhkost,napuciavanie,zosichanie,trvanlivost
hmotnost,farbu tep a el vodivost.Hustota a objem hmot-u cistej dreviny 1500Kg.m-3
tep vodivost zavisi od vlhkosti,hustoty a druhu dreva,
Gulatina je taky kmen stromu ktory ma vo svojej vzdialenosti 1m od svpjho hrub konca
Priemer najmenej 140mm a na tensom 80mm.tycovina je kmenove drevo ma 1meter od
Hrub konca priemer 130mm.Rezivo:vyraba sa pozdlznim rezanim gulatinypilkou.
4druhy reziva :doskove,polohranene,hranene a drobne.
Doskove je nazov pre omietane a neomietane rezivo.
Deli sa na dosky a fosne.d-hrubka10az38mm ,f-38-100mm.
Neomietane d rez ma uzke plochy(boky)neopracovane,omietane ma vsetky strany opracovane
Polohr-vankuse(60az120),tramy(120az200),povaly
Hranene –hranoly priec ploch vec 10000mm 2 a hranolceky od 2500do10000mm2
Drobne-listi (plocha prierezu 2500mm2 a laty
Ine vyrobky-podvaly,dlazobne kocky,vlysy,dyhy.
Skladovanie-rezivo neukladame priamo nazem ale pouzivame klietky rezyva.
Ukladame ho na drevene podvalypodlozene betonovimi podstavami.Spodna vrstva najmenej 500mm .

TECHNIKA SK - kompletní obsah:

2008-10-05T11:46:00.000-07:00