TECHNIKA SK

Technika - obsah

2011-03-07T23:21:00.000-08:00

Kótování

2009-05-02T02:23:00.002-07:00

Kótování patrí k nejzodpovědnější prácu pri kreslení technických výkresov.

Technické výkresy by sa mali kótovať takým spôsobom, aby sa na pracoviskách nemuselo nič počítať.

Základné pojmy

Vynášačov čiary
Kreslia sa plnou tenkou čiarou a majú prečnievať cez vynášačov čiary 1 až 2 mm.

Kótovací čiary
Kreslia sa plnou tenkou čiarou pri čom ich vzdialenosť od okraja alebo predchádzajúcu kótovací čiary má byť 7 až 70 mm.

Kóty
Kóty sa píší normalizovanými číslicami a písmenami, výška písmen je 3,5 mm a 1 mm nad kótovací čiara a tak aby sa čítali zľava doprava a zdola nahor. Kóty musia byť výrazné a hrúbka čiary má byť 0,5 mm.

Hraničné šípky
Šípky sa kreslia uzavretej s uhlom do 20 °. tenkými čiarami do dĺžky 3 až 5 mm so zreteľom na veľkosť obrazu.

Základné zásady kótování

2009-05-02T02:23:00.001-07:00

• všetky informácie o rozmeroch potrebné na správne pochopenie vykresleného predmetu musia byť priamo na výkrese

• Každý prvok má byť kótované iba raz

• Kóty sa umiestňujú v tom pohľade, v ktorom je jasný vzťah ku kótovanému prvku

• Kóty toho istého prvku sa umiestňujú prednostne do jedného obrazu

• Musí byť použité rovnakých jednotiek (mm)

• Ak sa užíva jednotiek viac, musí sa k hodnote veličiny napísať značka jednotky

• Rovinné uhly sa udávajú v stupňoch / minútach / sekundách

• Ak je uhol menší ako 1 ° píše sa pred ním nula (0 ° 12 ')

• Desetiným číslom sa vyjadrí len zlomky sekúnd (0 ° 0'11, 5)

• Neuvádza sa viac kót ako je potreba

• Dáva sa prednosť funkčným kóta

• Pre určenie rozmerov a polohy sú rozhodujú kóty nie meradlo

• Rozmery opakujúcich sa konštrukčných prvkov sa vyhlasujú len na jednom z nich

• Rozmery vyplývajúce zo zobrazenia sa nemusia kótovať (hlavne pravé uhly zobrazených hrán, uhly zvierajúce bočné steny pravidelných mnohostěnů)

Zásady pre použitie kótovacích a pomocných čiar

• kótovací čiary sa nemôže stotožniť s inými čiarami (napr. obrysovými, odkazovým), ani nesmie byť ich pokračovaním

• kótovací čiary môžu byť pokračovaním os, nie je to nevyhnutné

• kótovací a pomocné čiary, ktoré leží v rámci reze nemajú mať smer zhodný so smerom čiar vyznačující materiál v reze

• Je dovolené použitie vynášačov čiar súčasne ako čiar kótovacích pri kótovaním napr. profilových kriviek

• Kóty a odkazové čiary sa umiestňujú prednostne mimo obrazov

• Je-li niekoľko kótovacích čiar umiestnené za sebou, umiestňujú sa vždy dlhšie kótovací čiary postupne ďalej od obrazu

• Vzdialenosť medzi cenového monitoringu čiarami alebo obrysové a kótovací čiary má byť taká, aby kóta bola jednoznačne viazaná na príslušné kótovací čiare (optimálne je 7 mm)

• skrátenú (neúplnú) kótovací čiaru možno použiť na burzový trh:
o polomere
o Priemer (je jedno jestli je zobrazený celý alebo len jeho časť)
o priemere rotačných predmetov zobrazených čiastočne v pohľadu a čiastočne v reze
o čiastočných obrazov rotačných alebo souměrných predmetov
o Ku Rozmery nesymetrického alebo rotačného predmetu, ktorého obraz by bol cenového monitoringu čiarami preplneniu
o Ku kótování vzdialenosti od prvku, ktorý nie je na výkrese

Pravidlá pre kreslenie hraničných značiek

2009-05-02T02:22:00.000-07:00

• Veľkosť hraničiace značky je závislá na veľkosti obrazu na výkrese

• Hraničné značky sen kreslia tenkými plnými čiarami (dĺžka v rozmedzí 2,5 až 5 mm)

• uhol roztvorenia hraničnej šípky má byť v rozmedzí 15 až 90 ° (90 ° sa nemá používať pri reťaze kótování)

• Hraničné šípky sa kreslia vnútri pomocných alebo obrysových čiar

• Ak nie je dosť miesta pre zakreslená hraničnej šípky, môžu sa zakresliť aj mimo pomocných čiar

• Hraničné značku nemá prechádzať žiadna čiara (v nevyhnutných prípadoch sa čiara preruší pred hraničnej značkou

• Hraničné značky sa z rovnakého dôvodu kreslia v ne plôch s grafickým značením materiálu v reze

• Hraničné úsečky sa kreslia sklonenej pod uhlom 45 ° vpravo a ich dĺžka je 2,5 až 5 mm

• Striedajúce sa dlhé a krátke rozmery na spoločné kótovací čiare, možno hraničnej šípky u krátkych úsekov vynechať

• Je-li v reťazci kót na rovnakej kótovací čiare niekoľko krátkych úsekov, dve k sebe priliehajúce hraničnej šípky nahradíme hraničnej priamkou a krajnej hraničnej šípky sa kreslia mimo vynášačov čiar

Zapisovanie kót

• zahrnuté písmom pre technické výkresy o dostatočnej veľkosti pre zabezpečenie čitateľnosti originálov a kópií

• Umiestňuje sa tak, aby je neprotínala ani nerozdělovala žiadna čiara

• Ak nie je dosť miesta na umiestnenie kóty, napíše sa kóta mimo cenového čiaru k odkazovej čiare vedenej od kótovací čiary

• Za neoddeliteľnú súčasť kóty sa považuje Abecedný a obrazové značky predoąlú číselným údajom (znamienko pre priemer, tolerančná značka)

• Ak by mala nejaká čiara pretne kótovací čiaru musíme pred kotom prerušiť

• kóta, ktorá jednoznačne nezodpovedá nakreslené veľkosti sa vyzdvihuje (pod kótovací čiarou) tlustou čiarou

• U súčasťou skrátených prerušením obrazu sa kóty nepodtrhávají a kótovací čiary nepreruší

• Teoretický rozmer (napr. umiestnenie polohy osi diery sa zapisuje v boxe kreslené tenkou plnou čiarou)

Sústavy kót

2009-05-02T02:21:00.000-07:00

Reťazcové kótování
• Ide o reťazce kót, nasledujúce za sebou

• Používajú sa vtedy, ak súčet limitných výchyliek jednotlivých rozmerov neovplyvní funkciu alebo vymeniteľnosť výrobku

• Ak by vznikli rozpory, musia sa sumarizačné rozmer napísať do okrúhlych zátvoriek

• Väčší počet zhodných rozmerov je možné kótovať súčinom
o Prvý člen: Počet roztečou prvkov
o Druhý člen (za znamienkom x):
Rozmer rozstupom

• V oblých zátvorkách za znamienkom rovnosti sa píše celkový súčet rozmerov alebo rozstupom

• Samotnú kotom sa kótuje prvý rozmer v reťazci vtedy, ak nie je zobrazený plný počet prvkov (napr. pri prerušení obrazu)

Kótovanie od základne
• Dĺžkové aj uhlové rozmery sa vyhlasujú od jedného prvku, ak má situácia kótovaných prvkov funkčné alebo technologický vzťah k jednému prvku (je spoločnou základňou pre kótování) -> kótovací čiary vychádza od tohto prvku

• Zjednodušené kótování od základne
o Východzí bod na pomocné čiare sa označí kruhu s priemerom asi 3 mm a číslicou 0
o Kóty sa zapisujú v nich kótovací priamke rovnobežnej s vynášecími čiarami, smerujúce do polovice výšky kót alebo tak, aby boli čitateľné od dolného okraja výkresu nad kótovací čiara rovnobežne s ňou, ale vždy blízko príslušné hraničné značke a vedľa zvislej kótovací priamke rovnobežnej s vynášecími čiarami tesne pod ňou

Zmiešané kótování
• účelné, keď sa môžu uvedené sústavy kót kombinovať

Súradnicové kótování
• Je-li niekoľko nepravidelne rozložených prvkov, môže sa ich situácia zakótovat pravouhlými systémy súradníc plochy bode prvku (napr. os dier) od zvolených základní

Predpisovaní geometrických tolerancií

2009-05-02T02:20:00.000-07:00

Geometrické tolerancie tvaru
• uchylka rovnosť
o Najväčší nameraná vzdialenosť skutočnej čiary alebo plochy od obalovej priamky

• uchylka rovinnosti
o Najväčší nameraná vzdialenosť skutočnej roviny od roviny obalové
o Pri zisťovaní výchyliek rovinnosti sa meria úchylky rovnosť jednotlivých profilov v rôznych smeroch -> úchylka rovinnosti je potom najväčšia nameraná hodnota

• uchylka kruhovitosť
o Najväčší nameraná vzdialenosť skutočnej kruhu od kruhu obalové

• uchylka Valcovitosť
o Najväčší nameraná vzdialenosť medzi skutočným valcom a valcom obalovým
o uchylka Valcovitosť zahŕňa úchylky kruhovitosť kolmých rezov, úchylky rovnobežnosti a rovnosť povrchových priamok

• úchylka tvaru profilu
o Najväčší nameraná vzdialenosť medzi skutočným profilom a obalovú krivkou profilu

• uchylka tvare plochy
o Najväčší nameraná vzdialenosť medzi skutočným tvarom plochy a obalovú krivkou plochy
o Pri zisťovaní výchyliek tvaru plochy sa zisťujú úchylky tvaru profilu v jednotlivých priečnych řezech a úchylka tvaru plochy je potom najväčšia nameraná hodnota

Geometrické tolerancie smeru

2009-05-02T02:19:00.000-07:00

• uchylka rovnobežnosti plôch
o Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou vzdialenosťou obalov rovín plôch v predpísanom úseku

• uchylka kolmosť
o Rozdiel medzi skutočným uhlom a uhlom 90 °

• uchylka sklonu
o Rozdiel medzi skutočným uhlom a uhlom menovitým

• uchylka umiestnenie (uchylka polohy osi od jej menovitej polohy)
o Najväčšia vzdialenosť osi skutočné plochy od jej menovitej plochy v celej dĺžke posudzované plochy

• uchylka Vystredenosť a krúžkov
o Najväčšia vzdialenosť osi posudzované plochy od základnej osi po celej dĺžke alebo vzdialenosť týchto osí v predpísanom mieste

• uchylka symetrie
o Vzdialenosť medzi rovinami súmernosti posudzovaných prvkov

Geometrické tolerancie házení

• uchylka čelného házení
o Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou nameranú vzdialenosťou skutočné čelnej plochy pri otáčania predmetu

• uchylka obvodového (kruhového) házení
o Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou nameranú vzdialeností jednotlivých bodov skutočné plochy od základnej osi otáčania predmetu

Štruktura

2008-10-06T10:06:00.000-07:00

Molekulárna štruktúra a zvláštnosti kvapalného a plynného stavu
Špecifická hmotnosť tekutín
Stlačiteľnosť a tepelná rozťažnosť tekutín
Viskozita tekutín
Povrchové napätie, vyparovanie kvapalín a kavitácia
Ideálna tekutina
Sily pôsobiace v tekutine
Tlak v tekutine a jeho vlastnosti
Eulerove rovnice hydrostatiky
Tekutina v poli zemskej prítažlivosti
Relatívny pokoj kvapaliny, pohyby translačné a rotačné
Tlaková sila na plochy
Metódy sledovania pohybu tekutín
Prúdnica, prúdová trubica, prietok, priemerná rýchlosť
Rovnica kontinuity
Obecný charakter pohybu častíc kvapalín
Vírivé prúdenie kvapalín
Cirkulácia rýchlosti a Stokesová veta
Eulerové rovnice hydrodynamiky
Bernouliho rovnica pre ustálené prúdenie ideálnej tekutiny
Bernouliho rovnica pre ustálené relatívne prúdenie ideálnej tekutiny
Druhy prúdenia skutočných tekutín, Reynoldsovo číslo, hydraulický polomer
Navier- Stokesové rovnice
Laminárne prúdenie, laminárne prúdenie v potrubí kruhového prierezu, medzi rovnobežnými rovinami a klínovou medzerou
Turbulentné prúdenie
Bernouliho rovnica pre prúdenie skutočných kvapalín
Opravný súčiniteľ kinetickej energie
Hydraulické odpory- dĺžkové a miestne
Hydraulický výpočet potrubia
Zjednodučenie výpočtu potrubia pomocou modulu prietoku
Výpočet potrubia graficko- analytickou metódou
Hydraulický systém
Výtok kvapalín z otvorov, nátrubkov, prieto cez prepad
Silové účinky prúdu na pevné povrchy
Neustálené prúdenie kvapalín, Bernouliho rovnica
Naplňovanie a vyprázdňovanie nádob
Vyrovnávanie hladín v spojených nádobách
Hydraulický ráz v potrubí, priamy a nepriamy hydraulický ráz
Potenciálne prúdenie, potenciál rýchlosti, prúdová funkcia, komplexný potenciál, jednoduché potenciálne toky
Obtekanie valca rovnobežným prúdom ideálnej tekutiny
Obtekanie valca s cirkuláciou rýchlosti
Zákon Kutta- Žukavského o vztlakovej sile
Medzná vrstva, prúdenie v medznej vrstve, odtrhnutie medznej vrstvy, úplav
Odportelies, odpor trenia, odpor tlaku
Obtekanie aerodynamických telies, geometrické a aerodynamické charaktetristiky
Základy hydrodynamickej podobnosti, zákony podobnosti, kritériá hydrodynamickej podobnosti

Látky - pokračovanie 7

2008-10-06T10:05:00.001-07:00

44. Sila odporu trenia: ,kde cf je súčiniteľ odporu trenia a závisí od režimu prúdenia v medznej vrstve, od drsnosti povrchu obtekaného telesa a od vzdialenosti x miesta, kde dochádza k zvratu v medznej vrstve.Odpor tlaku: Vplyvomodtrhnutia medznej vrstvy dochádza k deformácii tlakového profilu na povrch telesa. Pri tomto rozdelení tlaku, zostáva v prednej časti oblasť pretlaku, kým za telesom ,v oblasti spätného prúdenia sa vytvorí podtlak. V dôsledku nesymetrie tlakového profilu vzniká výsledná sila , ktorú nazývame odpor tlaku: ,kde cp je súčiniteľ odporu tlaku a závisí od tvaru telesa

45. Za aerodynamické považujeme také telesá, pri ktorých v zadnej časti narastá pri obtekaní tlak natoľko pomaly, že nedochádza k odtrhnutiu medznej vrstvy. Skupinu aerodynamických telies, ktorých účelom je vyvodiť maximálny vztlak pri minimálnom odpore nazývame krídlami.
Hlavné geometrické a aerodynamické charakteristiky: -pomerné prehnutie, - miesto max. prehnutia, -pomerná hrúbka profilu. Odporová sila : . Vztlaková sila:

46. Vzťah medzi modelom a skutočným vyhotovením musí vyhovovať podobnosti geometrickej, kinematickej, dynamickej
a)dve telesá sú geometricky podobné ak pomer všetkých zodpovedajúcich dĺžkových ozmerov medzi modelom a skutočným vyhotovením je konšt.
b)dva toky budú kinematicky podobné ak pomer rýchlosti vo všetkých zodpovedajúcich bodoch bude konšt. :
c)dva systémy budú dynamicky podobné, ak bude pomer všetkých zodpovedajúcich síl konšt.:

Látky - pokračovanie 6

2008-10-06T10:04:00.000-07:00

35. Neustálené prúdenie kvapalín: je charakterizované zmenou vektora rýchlosti s časom. Bernouliho rovnica:
, zotrvačná energia:

36. Pri stanovení času naplnenia alebo vypráydnovania nádob je vplyv zotrvačnosti zanedbateľný, pretože zrýchlenie kvapaliny je velmi malé.Rovnica pre tento prípad sa nelíši od Bernouliho rovnice pre ustálené prúdenie. Prietok:

38. Pri veľkých zrýchleniach prúdu kvapaliny v potrubí vplyv zotrvačnosti má prevládajúci vplyv voči ostatným členom Bernouliho rovnice pre neustálené prúdenie. Pri veľkých zrýchleniach doprevádzaná zmena tlaku môže byť tak veľká, že nadobúda vplyv stlačiteľnosť kvapaliny a pružnosť stien potrubia. Náhlu zmenu tlaku nazývame hydraulickým rázom. Samotné zvýšenia tlaku môže byť značné, presahujúce pevnosť potrubia a preto pri projektovaní potrubných systémov sa musí urobiť výpočet hydraulického rázu s následnou voľbou protirázovej ochrany.Priamy: vzniká vtedy,ak čas uzatvorenia uzáveru T je menší ako fáza hydraulikého rázu.
Nepriamy: vzniká vtedy, ak čas uzatvorenia uzáveru T je väčší ako fáza hydr.rázu

39. Potenciálne prúdenie: prúdenie častíc bez rotácie . Potenciál rýchlosti: je to funkcia súraníc x,y,z, ktorej parciálne derivácie v určitom smere dávajú zložky rýchlosti prúdenia v tom smere:
40.
41.
42. Pri prúdení viskoznej tekutiny v blízkosti povrchu telesa vzniká vrstva tekutiny, v ktorej sa rýchlosť mení od nulovej hodnoty po hodnotu, odpovedajúcu rýchlosti prúdenia ideálnej tekutiny. Tútu vrstvu nazýzame medznou vrstvou. Mimo oblasti medznej vrstvy vplyv viskozity je zanedbaťelný. Rozlišujeme tri základné typické prípady vzniku medznej vrstvy. Pri prúdení v uzavretom prireze,pri stene potrubia, na konci vstupného úseku.Režim prúdenia v medznej vrstve určujeme podľa hodnoty Reynoldsovho čísla:
Prechod laminárnej medznej vrstvy v terbulentnú nastáva v určitej vzdialenosti x od nábehového bodu:

43. Aké´koľvek obtekané teleso mení smer i veľkosť rýchlosti obtekajúcej tekutiny. Zmena vektora rýchlosti zapríčinuje v tekutine zmenu jej tlaku. Tieto zmeny tlaku sú v rôzdnych miestach na povrchu telesa rôzdne a spôsobujú odpor. Táto sila bude závisieť od dynamického tlaku tekutiny, viskozity prúdiacej tekutiny a od veľkosti prierezu a tvaru telesa: .Odporová sila , ktorá vzniká pri obtekaní telesa skutočnou tekutinou, sa obecne skladá zo sily, ktorá vzniká v medznej vrstve a zo sily tlaku, ktorá súvií s vytvorením úplavu.Odpor trenia býva rádove menší ako odpor tlaku.

Látky - pokračovanie 5

2008-10-06T10:03:00.002-07:00

27. Opravný súčiniteľ kinetickej energie: udáva pomer kinetických energií toku s nerovnomerne rozdelenou rýchlosťou a toku s priemernou rýchlosťou:

28. Pri prúdení skutočnej kvapaliny v dôsledku odporov vznikajú hydraulické straty. Tieto odpory môžu byť rovnomerne rozdelené po dĺžke zariadenia, ktorými prúdi kvapalina konšt.rýchlosťou a vznikajú v dôsledku vzájomného trenia častíc a trenia o povrch zariadenia. Tieto odpory naz. dĺžkové. Druhú skupinu tvoria odpory, vznikajúce pri náhlej zmene veľkosti alebo smeru rýchlostiàmiestne odpory. Stratová energia: .
Dĺžkové: prejavujú poklesom tlaku:
Miestne: vznikajú pri prúdení kvapalín všade tam,kde dochádza k zmene veľkosti alebo smeru rýchlosti. Špec. strat. energia:

29. Budeme predpokladať jednorozmerné ustálené prúdenie skutočnej kvapaliny so stabilizovaným rýchlostným profilom v kruhovom prietočnom priereze. Návrh priemeru potrubia: vychádzame z doporučených rýchlostí pre prúdenie tej-ktorej kvapaliny Musíme uvažovať aj ekonomické hľadiská. Druhy potrubí: jednoduché,zložité,dlhé,krátke,gravitačné, násosky. Sériové potrubie- Q=Q1=Q2,
Paralelné potrubie- Q=Q1+Q2,

30. Ak miestne odpory vyjadríme ekvivalentnou dĺžkou potom: , ,alebo , kde je tzv. Modul prietoku

31. , kde je konštanta

32. Hydraulický systém : nazývame spojenie zdroja tlakovej kvapaliny s potrubím a nádržami.

33. Budeme uvažovať ustálené prúdenie kvapaliny, to znamená, že výtok kvapaliny sa bude rovnať prítoku a výška hladiny v nádobe zostáva konštantná.
Výtok malým otvorom: pri výtoku kvapaliny z nádrže otvorom, dochádza za otvorom k zúženiu výtokového prúdu. Príčinou je zotrvačnosť kvapaliny, ktoré sa pohybujú z vnútra nádrže k otvoru v radiálnom smere. Súčiniteľ kontrakcie: . Rýchlostný súčiniteľ: . Súčin rýchlostného súč. a súč. kontrakcie nazývame prietokovým súčiniteľom: .Výsledný vzťah prietoku: Výtok nátrubkami: parametre vytekajúceho prúdu otvorom môžeme v určitých medziach meniť, ak k otvoru pripojíme nátrubok Nátrubkom môžeme meniť prietok alebo kinetickú energiu vytekajúceho prúdu

34. V každom bode vnútorného povrchu tvarovky pôsobí hydrodynamický tlak a súčet elementárnych tlakových síl dáva výslednú silu, pôsobiacu na tvarovku.Ak zanedbáme tangenciálne napätie, potom s dostatočnou presnosťou môžeme výslednú silu F, pôsobiacu na povrch tvarovky vypočítať ako súčet síl a zmeny hybnosti prúdu vo vstupnom a výstupných prierezoch tvarovky a tiaže kvapaliny v tvarovke:

Látky - pokračovanie 4

2008-10-06T10:03:00.001-07:00

20. Bernouliho rovnica pre ustálené prúdenie ideálnej tekutiny: súčet špecifickej energie potenciálnej a kinetickej je v ľubovoľnom bode prúdnice konštantná a rovná špecifickej energii jedného kilogramu hmotnosti pretekajúcej ideálnej kvapaliny.

22. Jednotlivé častice kvapaliny sa pohybujú po plavných dráhach, vektor rýchlosti nemá kolmé zložky na hlavný smer prúdenia. Pretože pri tomto prúdení jednotlivé vrstvičky kvap.akoby sa navzájom po sebe šmýkali, tento druh prúdenia naz. laminárnym. Druhý druh: častice pri svojom pohybe vykonávajú chaotický kmit.pohyb okolo osi svojho hlavného pohybuàturbulentým
Reynoldsovo číslo: prúdenie skutočných kvapalín ovplyvňujú zotrvačné a trecie sily. Zotrvačná: . Trecia: .
Reynoldsovo číslo v obecnom tvare: , . Hydraulický polomer: aby bolo možné rozlišovať druh prúdenia aj v prierezoch nekruhových a v otvorených kanáloch:

23. Pri prúdení skutočných kvapalín okrem normálových napätí vznikajú aj tangenciálne napätia. Navier-Stokesove rovnice: popisujú prúdenie skutočných tekutín: Rovnice môžu byť chápané ako špec. tvar 2. Newtonovho zákona

24. Laminárne prúdenie: nastáva pri malých hodnotách Reynoldsovho čísla.. Laminárny tok v potrubí kruhového prierezu: Medzi rovnobežnými rovinami: ,

25. Turbulenté prúdenie: je charakterizované tým,že častice kvapaliny majú časove premenné zložky rýchlosti, kolmé na smer ich hlavného pohybu.Rozdelíme pohyb na dve časti, ktoré sa svojim charakterom zásadne líšia: -- pohyb so strednými rýchlosťami, -- vlstný turbulentný pohyb. Okamžitá rýchlosť: . Pulzačná rýchlosť c´je veličina neperiodická. Pomer strednej pulzačnej zložky rýchlosti a strednej rýchlosti naz. mierou turbulencie :

26. Stredný tlak.

Látky - pokračovanie 3

2008-10-06T10:02:00.000-07:00

14. Prúdnica- je obálka okamžitých vektorov rýchlosti, je to krivka, v každom bode ktorej má vektor rýchlosti v danom časovom okamihu smer dotyčnice. Rovnica prúdnice: . Prúdová trubica- ak si predstavíme v priestore, v ktorom prúdi tekutina, nejaký uzatvorený obvod a v jeho každom bode vedieme prúdnicu, dostaneme prúdovú trubicu. Ak uzavretý obvod je malý, potom prúd.trubicu nazývame elementárnou . Objemový prietok: – objem za čas. à . Priemerná rýchlosť: àQ=S.v. . Hmotnostý prietok: à hmotnosť za čas

15. Ak pri prúdení kvapaliny je celý priestor, v ktorom sa prúdenie deje, celkom zaplnený kvapalinou bez prítoku a odtoku, potom špec.hmotnosť a okamžitá rýchlosť vzájomne súvisia vzťahom, ktorý nazývame rovnicou kontinuity a vyjadruje zákon zachovania hmotnosti. Rovnica kontinuity: pre nestlačiteľnú kvapalinu.

17. Vírivé prúdenie - je charakterizované rotáciou častíc.Vírová čiara: je obálkou okamžitých vektorov uhlovej rýchlosti alebo je to krivka v každom bode ktorej je vektor uhlovej rýchlosti dotyčnicou. Rovnicu vírovej čiary dostaneme z podobnosti obrazcov, ktoré dostaneme rozložením vektora uhlovej rýchlosti a elementárnej dĺžky do smeru súradných osí: . Intenzita vírovej trubice: à . Helmholtzova metóda: žiaden prierez vírovej trubice nemôže byť rovný nule. Vírové trubice: - uzavreté- tvar prstenca, -majú koncové prierezy

18. Cirkulácia rýchlosti: je definovaná ako skalárny súčin dráhy a rýchlosti teda podobne ako v mechanike práca. Cirkuláciu rýchlosti po dráhe l medzi bodmi A a B dostaneme : . Vzájomnú súvislosť medzi intenzitou víru a cirkuláciou udáva Stokesova metóda. Dvojnásobná intenzita vírov cez zložitú nesúvislú oblasť rovná rozdielu cirkulácie pozdĺž vonkajšej krivky a súčtu cirkulácií pozdĺž vnútorných kriviek.

19. Tieto rovnice platia aj pre kvapaliny aj pre plyny.

Látky - pokračovanie 2

2008-10-06T10:01:00.000-07:00

11. Relatívny pokoj: ak kvapalina vzhľadom k nádobe, v ktorej sa nachádza, je v pokoji a samotná nádoba sa pohybuje vzhľadom k zemi. Translačné pohyby: - zvislým smerom: X=0,Y=0,Z=-g –> -(g+a)dz=0 –> à
-vodorovným smerom: X=-a,Y=0,Z=-gà à . Rotačný pohyb:- okolo zvislej osi: à à

12. Tlaková sila na rovinnú plochu— F=pS, à . Sila na dno nádoby od hydrostatického tlaku nezávisí od tvaru nádoby a môže sa líšiť od tiaže objemu kvapaliny v nádobe.
Tlak.sila na obecnú plochu—Tlakovú silu vypočítame zo zložiek síl v smere súradných osí: . Rovnako: , . Celkovú silu vypočítame: . Smer tejto sily:
Tlaková sila na rovinnú plochu od nerovnomerne rozloženého tlaku—rovinná plocha sa nachádza pod voľnou hladinou kvapaliny na ktorú pôsobí vonkajší tlak. Tlak. sila: . . Statický moment plochy S vzhľadom k osi x môžeme vyjadriť: à à .
Tlak.sila na obecnú plochu od nerovnomerne rozloženého tlaku—Obecná plocha sa nachádza pod voľnou hladinou kvapaliny, kvap.je v absolútnom alebo relatívnom pokoji. à , ,

13. Kvapalinou budeme rozumiet homogénne spojité prostredie, ktorého vlastnosti sa môžu s miestom a časom meniť. Lagrangeova metóda sledovania pohybu kvapalín- riešenie je veľmi zložité. Eulerova metóda- je založená na popise rýchlosti v priestore zaplneného pohybujúcou sa kvapalinou.Každým bodom tohto priestoru spojite prechádzajú častice kvapaliny určitou rýchlosťou c, ktorej priemety do súradníc osí sú cx,cy,cz. cx=cx(x,y,z,t) , cy=cy(x,y,z,t), cz=cz(x,y,z,t). Podľa hodnoty lokálnej zložky zrýchlenia, rozlišujeme prúdenenie ustálené a neustálené . Pri ustálenom prúdení je rýchlosť prúdenia nezávislá na čase. Pri neustálenom prúd. je aspoň jedna zo zložiek rôzna od nuly.

Látky - pokračovanie 1

2008-10-06T10:00:00.000-07:00

5. Molekuly na povrchu kvapaliny majú prebytok potenciálnej energie voči molekulám v vnútri a táto pot. energia je úmerná ploche povrchu: . Súčiniteľ úmernosti je číselne rovný sile, pôsobiacej na jednotku dľžky v smere dotyčnice k povrchu kvapaliny: . Hodnota povrchového núpnutia závisí od druhu kvapaliny a plynu a teploty. Sily povrch. napätia ovplyvňujú tvar kvapiek na rozhraní kvapalín s tuhým telesom alebo plynom a podľa toho kvap.môžu byť:-zmáčavé, - nezmáčavé. Zmenu skupenstva z kvapalného na plynné nazývame vyparovanie a opačný dej kondenzáciou. Kvapaliny môžu byť v rovnováhe so svojimi parami. Dochádza k tomu vtedy, ak kvapalina je dlhší čas v uzavretej nádobe a tento stav je charakterizovaný tým, že počet molekúl, ktoré sa vyparujú je rovný počtu molekúl, ktoré spätne kondenzujú. Tlak nasýtených pár rastie s teplotou. Kvapaliny majú schopnosť pohlcovať a rozpúštať plyny, sktorými sú v styku. Z hľadiska praxe dôležitý je prípad vyparovania, ktorý vzniká v pohybujúcej sa kvapaline v dôsledku poklesu tlaku pod hodnotu tlaku nasýtených pár kvapaliny. Toto nazývame vyparovanie.

6. Ideálna tekutina: - homogénna, nestlačiteľná a bez trenia.

7. Sily: - hmotnostné- sú vyvolané pôsobením silového poľa na každú časticu hmoty. -povrchové- vznik.ako výsledok vzájomného pôsobenia rôzdnych častíc tekutín a tuh. telesa
Podľa vzťahu k skúmanému objemu:- vonkajšie- pôsobia na daný objem z prostredia. –vnútorné-vzájomným pôsobením častic

8. Priemerný tlak : . Tlak môžeme vyjadriť výškou stĺpca tekutiny: . Veľkosť tlaku v tekutine je skalárnou veličinou, ktorá charakterizuje stav tekutiny v každom bode priestoru:

9. Aby boli častice tekutiny v pokoji, musí platiť platiť podmienka rovnosti hmotnostných a povrchových síl v troch na seba kolmých smeroch: . Diferenciál tlaku:

10. X=0, Y=0, Z=-g. Tvar ekvipotenciálnych plôch : . Dostaneme DR: .Riešením DR: Pre 2 ľubovoľné body toho istého objemu tej istej tekutiny : .Každá zmena tlaku v jednom bode vyvolá zmenu tlaku v každom inom bode tekutiny o tú istú hodnotu–>Pascalov zákon- tlak v tekutine sa šíri rovnomerne všetkými smermi. . –>hydrostatický tlak.Potom : . Redukovaná hladina: nahradíme ňou pretlak , alebo podtlak, pôsobiaci na skutočnú hladinu. Je to fiktívna hladina, do ktorej by vstúpila kvapalina v pripojenej piezometrickej trubici: à à

Látky

2008-10-06T09:57:00.002-07:00

1. Látky môžu byť v troch stavoch: pevnom,kvapalnom a plynnom. Každý z týchto stavov je charakterizovaný špec. vlastnosťami: sily priťahovania, odpudzovania, ktoré pôsobia súčastne a závisia od vzdialenosti x medzi časticami. Pri zväčšovaní vzdialenosti x vzniká sila priťahovania Fp, ktorá sa spočiatku zväčšuje, pri vzdial. Xm dosahuje maximum a potom sa zmenšuje k nule. Pri vzdial. xStálosť usporiadania stredov kmitania častíc určuje vlastnosť pevného telesa – zachovanie objemu a tvaru. U plynov pri normálnych podmienkach vzdialenosti medzi mol. Sú 10 xo. Kvapaliny sa z hľad. usporiad. Nachádzajú medzi pevnými látkami a plynnmi.

2. Špecifická hmotnosť: , špecifický objem: . Špec.objem a hmotnosť sa mení s tlakom a teplotou. Stavová rovnica plynu: .

3. Stlačiteľnosť tekutín je schopnosť tekutín meniť svoj objem pri zmene tlaku. Pri stlačovaní zmenšujeme strednú vzdialenosť molekúl. Súčiniťeľ stlačiteľnosti: . Prevrátenú hodnotu nazývame modulom objemovej pružnosti: .
. Boyle-Mariotov zákon: . Tekutiny so zvyšovaním teploty zväčšujú svoj objem. Súčineľ objemovej rozťažnosti tekutín: . .

4. Viskozita tekutín sa prejavuje pri ich pohybe ako odpor proti vzájomnému pohybu jednotlivých častíc tekutín. Vrstva tekutiny na povrchu pohybujúcej sa dosky k nej prilne a pohybuje sa rýchlosťou dosky. V dôsledku molekulárnych pohybov pohybujúca vrstva ovplyvňuje susedné a takto sa pohyb tekutiny prenáša na celý priestor. Na styčných plochách jednotlivých vrstiev vzniká
tangenciálne napätie: . Konštanta úmernosti je nazvaná súčiniteľom dynamickej viskozity: . Súčiniteľ kinematickej viskozity: . závisia od teploty.

Schéma plôch

2008-10-06T09:57:00.001-07:00

Výrobná plocha – volíme si

Sv = 12 000 m2
Pov = 800 t

Pov – plánovaný objem výroby
Uvp – ukazovateľ vyťaženia plochy

Sv = Pov / Uvp

Uvp = Pov / Sv / 12000 = 0,0666666 t/m2

Plocha obslužných a pomocných prevádzok

Sp = Sv * kpom kpom = 0,3 – 0,6

Sp = 12000 * 0,5 = 6000 m2

Plocha správnych sociálnych budov

Ss = Sv * kspr kspr = 0,2 – 0,4

Ss = 12000 * 0,35 = 4200 m2

Celková podlahová plocha

Sc = Sv + Sp + Ss

Sc = 12000 + 6000 + 4200 = 22000 m2

Veľkosť zastavanej plochy

Sz = Sc / hvp hvp = 1

Sz = 22200 / 1 = 22200 m2

Výhľadovo zastavaná plocha

Svz = Sz * kvz kvz = 1 – 1,5

Svz = 22200 * 1,25 = 27 750 m2

Veľkosť oplotenej plochy pozemku

Sopl = Svz / kz kz = 0,3 – 0,65

Sopl =27750 / 0,42 = 66 071,4 m2

Sklady a skladové hospodárstvo

2008-10-06T09:56:00.002-07:00

Podľa účelu rozoznávame sklady:
1) komerčné
2) sklady priemyselných závodov
3) účelove sklady

Podľa priemyselných odvetví:
1) sklady spracovateľskeho priemyslu
2) potravinárskeho priemyslu
3) poľnohospodárstva
4) dopravy a spojov

Podľa druhu tovaru delíme sklady na:
1) sklady surovín a polotovarov
2) hotových výrobkov
3) sklady pohonných hmôt
4) topných látok a palív
5) náterových hmôt a riedidel
6) technických plynov
7) výbušnín
8) odpadu
9) režijného materiálu

Podľa technologického princípu:
A) skladovaním na voľnej ploche
- nízske náklady, dobre využitie plochy
- NEV7HODY: potreba prestohovania
B) regálové sklady
C) dopravníkove zakladačove sklady

VYPOČET VELKOSTI POZEMKU ZAVODU

2008-10-06T09:55:00.000-07:00

Začína výpočtom velkosti výrobnej plochy
a) odvodením od počtu strojov a zariadení Sv = Ps* kvp – koeficient využitia plochy
b) pomocou ukazovateľov – ktore mi definuju podiel výrobnej plochy na charakteristický údaj výroby. Q
Sv = --------
u1
Q-kapacita výrobného zariadenia / rok
u1- ukazovatel výrobnosti plochy

Ďalej sa vypočítajú potreby CELKOVEJ plochy prevýrobné, pomocné, obslužné a správne budovy
Sc = Sv + Sp+So+Ss

JEDNOTLIVE PÁSMA

2008-10-06T09:54:00.002-07:00

• Pred závodné – park, zastávky..
• Celozávodné pasmo – správne a soc. Priestory
• Pasmo zákl. Výroby
• Pásma pomocných prevádzok- laborátoria
• Pásma energetických prevádzok- klima, výmeníky, teplárne
• Pásma environmentálných prevádzok – COV, filter, odlučovače
• Pasma skladov

V PASME zálkadnej výroby možno stavby rozlišovať na :
1) VÝROBNE HALY
2) VYROBNE APARATURY
3) INZINIERSKE STAVBY

V štrukture pomocnej výroby sú:
1)výroba náhradných dielov
2) úržbarske dielne
3) výroba súčiastok a materiálov

ENERGETICKé OBJEKTY
1) zavodné elektrárne, teplárne
2) generátorove stanice
3) čerpacie stanice

SOC. STAVBY
1) pre administratívu a hygienu

Výpočet plôch

2008-10-06T09:54:00.001-07:00

Pv = Ps* kv
Kv – koeficient využitia plochy
Princíp usporiadania môže byť: TECHNOLOGICKÝ – kde sa na spoločnú plochu umiestnujú stoje jedného typu
PREDMETNE USPORIADANIE – kde sú stroje usporiadane podla prevládajúceho sledu technologických operácií

Priestorové dispozičné riešenie
Ak je kinematika výrobných strojov a zariad. Vysoká napr. Priemyselných robotov, výrobných liniek apod. Je nevyhnutné zaznamenať umiestnenie srojov a zariadení pomocou 3D animačných programov alebo matematicko-fyzikalným popisom statických akynematických častí, k zápisu sa používa tzv. Kubický raster. Zjemnovaním rastra je možné PC zaznamenať polohu v mierke, ktorá postačuje pre potreby projektovania.

Technicko-ekonomicke hodnotenie projektu je potrebne určiť techn.-ekonom.
Parametre v kategóriach
a)investičný náklad do ktorého patria jednorázové náklady na zriadenie výrobného systému
b)prevádzkové náklady – náklady na mzdy, ele. Energiu, teplo vodné a stočné
c)prínosy s predpokladané príjmy za realizovaný tovar

Štruktúra priemyselného závodu
2 zákl. Typy
a) DISLOKOVANÉ PREVEDENIE (väčšie)
b)ZBLOKOVANÉ PREVEDENIE ( menšie)
Výhody a Nevýhody PRE ZBLOKOVANÝ princip
-dobre využitie pozemku
- nizske dopravné náklady
- efektívnosť vykurovania
NEVÝHODY:
-kríženie toku materiálu
-nízska požiarna bezpečnosť
- ovplivnovanie technologii otrasmi, výparmi
U dislokovaného OPAČNE

Výrobný systém

2008-10-06T09:53:00.000-07:00

Reálny ucelový systém, ktorý zo vstupov za pomoci technologických účinkov strojov a zariadení transformuje tých do výrobku, pričom obyčajne vznika odpad

Projektovanie
Rozumieme- Transformaciu výsledkov vedy , výskumu, vývoja a výroby premietnutých do územno priestorových, technicko- technologických a ekonomicko-environmentálných vztahov.
Výsledkoém je projektova dokumentácia a) technicka sprava – opis, shemy, výpočty b) výkresove dokumentacie

Kapacitný prepočet
Ps-počet strojov
NH- normo hodina
Eef- efektývny časový fond – fond, ktorý je k dispozícií za rok na hl. Smene = počet pracovných dní – čas potrebný na opravu a údržbu stroja
s - koeficient smenovosti <1,3> - určuje podiel času všetkých smien ku celkovému pracovnému času

Σ NH
Ps= ---------------
Eef*s
Počet pracovníkov Ps
Pp = ------------ * s
q
q – koeficient viac alebo menej obsluhy
s - koeficient smennosti

Vysvetlivky:

2008-10-06T09:45:00.001-07:00

Technológia (skratka) Význam
PLC Internet cez elektrické prípojky
WLL (PMP) Bezdrôtový local loop
UMTS Mobilný internet tretej generácie

Technológie a ich budúcnosť

2008-10-06T09:44:00.000-07:00

Spôsob pripojenia Dnešné kapacity Kapacity v budúcnosti
ISDN 128 kb/s 128 kb/s
DSL
(všetky technológie) (256kb/s minimum)
768kb/s –
2,3 MB/s 8-50 Mbit/s
Káblová televízia 128 kb/s- 1.024 kb/s 10 – 50 Mbit/s
PLC 1 – 3 Mbit/s 10-20 Mbit/s
WLL (PMP) 2 – 155 Mbit/s 622 Mbit/s
GSM 9,6 – 58 kb/s 384 kb/s
Spôsob pripojenia Dnešné kapacity Kapacity v budúcnosti
UMTS - 2 Mbit/s
Satelit 6 Mbit/s 150 Mbit/s
Optické káble
FFTH
(limity pre jedno vlákno) 200 * 80 Gbit/s 1020 * 160 Gbit/s

Predpokladaný vývoj na slovenskom trhu

2008-10-06T09:43:00.002-07:00

- DSL + káblové modemy – táto technólogianveľmi rýchlo zachytí značnú časť trhu a výraznejšie osloví malé a domáce kancelárie, pre ktoré je v súčasnosti väčšia priepustnosť nepotrebná
- WLL - predpokladá sa, že budú pokrývať len malú čásť trhu
- LL & Optika - stanú se menej bežné a väčšinou budú využíváné malými spoločnosťami s vysokými nárokmi na telekomunikačné potreby
- Dial-up a ISDN - podiel týchto služieb bude zredukovaný
- Satelitné širokopásmové služby - zaplnia medzery pre špecifické potreby (broad-multi-uni-cast), ale budú zamerané predovšetkým na miesta, kde nemôže byť nasadená DSL technológia alebo káblový modem